Skupina 15 koaličných poslancov NR SR a 22 právnikov sa dnes obrátila na hlavného hygienika Jána Mikasa a povereného bratislavského regionálneho hygienika Stanislava Dubu v súvislosti s najnovšími opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto týkajúcimi sa hromadných podujatí v Bratislavskom kraji a vyzvali ich na ich prehodnotenie.
Od dnešného dňa je v Bratislavskom kraji zakázané organizovať hromadné podujatia nad 100 osôb v exteriéri a nad 50 osôb v interiéri s výnimkou, ak budú mať všetci účastníci negatívny výsledok testu na COVID-19 nie starší ako 12 hodín. Po 23:00 hod. by sa nemali konať žiadne hromadné podujatia a mali by sa obmedziť prevádzkové hodiny zariadení spoločného stravovania do 23:00 s výnimkou svadieb do 30 osôb.
HLAVNÝ PROBLÉM: PLOŠNÉ OPATRENIA
Poslanci z klubov SaS a Za ľudí a právnici v liste hlavnému a regionálnemu hygienikovi vítajú snahu, ktorú Úrad verejného zdravotníctva a všetci kompetentní vyvíjajú za účelom spomalenia šírenia COVID-19, upozorňujú však na problematickosť a možnú protizákonnosť niektorých opatrení a ich neprimerané dopady na niektoré skupiny obyvateľstva.
V liste hygienikom okrem iného uvádzajú:
Za najväčší problém týchto obmedzení považujeme ich plošnosť, a teda nemožnosť organizovať ani také kultúrne, športové a iné podujatia, ktoré by boli z epidemiologického hľadiska relatívne bezpečné. Domnievame sa, že predovšetkým pre profesionálne organizované podujatia s pevne danými a označenými miestami na sedenie, kde by boli dodržané prísne hygienické opatrenia (meranie telesnej teploty pri vstupe, rúška, odstupy, vetranie v interiéri, dezinfekcia), nie je dôvod obmedzovať ich na max. 50 účastníkov v interiéri, resp. 100 účastníkov v exteriéri a že takéto obmedzenie je z právneho hľadiska neprimeraným zásahom štátu do práva podnikať, vlastníckeho práva, práva vykonávať zárobkovú činnosť a práva zhromažďovať sa.
Naviac, nemožno aplikovať toto obmedzenie na každé podujatie en bloc, t.j. bez zohľadnenia jeho povahy, kde sa napr. nerozlišujú kultúrne podujatia konzervatívneho charakteru (ako napr. koncerty klasickej hudby) od podujatí súdobej tanečnej hudby (napr. diskotéka).
Nemožno ani akceptovať nezohľadnenie veľkosti kapacity miesta konania podujatia. Toto opatrenie tak môže byť protiústavné, pretože existuje aj iné opatrenie, ktoré by rovnako efektívne zabezpečilo dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je ochrana verejného zdravia pred šírením COVID-19, ale zároveň by bolo menej zasahujúce do (nielen) vyššie zmienených základných práv. Týmto opatrením by bolo podľa nášho názoru predovšetkým opatrenie, ktoré by viac rozlišovalo medzi jednotlivými typmi podujatí z hľadiska možnosti zabezpečenia ochrany verejného zdravia hygienickými opatreniami a neobmedzovalo všetky hromadné podujatia plošne len na základe jediného kritéria, ktorým je maximálny počet účastníkov. V práve platí princíp, že rovnako sa má posudzovať len rovnaké s rovnakým, v prípade nerovnakého je ale nutné diferencovať.
OPATRENIA V RAKÚSKU AKO MOŽNÁ INŠPIRÁCIA
Na porovnanie a inšpiráciu uvádzame opatrenia, ktoré od 14. septembra 2020 platia v susednom Rakúsku. Prevádzkové hodiny gastronomických prevádzok sa obmedzujú do 1:00 hod (nie do 23:00 hod ako v SR). Taktiež sa v Rakúsku obmedzuje max. počet účastníkov hromadných podujatí na 50 v interiéri a na 100 v exteriéri, teda rovnako ako na Slovensku. Pokiaľ však ide o profesionálne organizované podujatia s pevne danými a označenými miestami na sedenie, je tento limit zvýšený až na max. 1500 v interiéri a 3000 v exteriéri (pričom ale podujatia nad 500 účastníkov v interiéri a 750 účastníkov v exteriéri podliehajú povoleniu zo strany miestne príslušného úradu, ktorý môže individuálne posúdiť jednotlivé podujatia).
ĎALŠIE PROBLÉMY: NEURČITOSŤ, MOŽNÁ DISKRIMINÁCIA (CIRKEVNÉ AKCIE), NEPREDVÍDATEĽNOSŤ, MOŽNÁ NEZÁKONNOSŤ, OBROVSKÉ EKONOMICKÉ DOPADY
Ďalšie možné problémy predmetných opatrení vidíme v nasledovných bodoch:
1. Neurčitosť a právna nejasnosť ohľadom toho, či sa do maximálneho počtu osôb započítavajú aj organizátori hromadného podujatia (v Rakúsku sa nezapočítavajú, v SR to nie je jednoznačne uvedené).
2. Možná diskriminácia spočívajúca v tom, ak by sa bohoslužby a cirkevné akcie a obrady mali posudzovať inak ako kultúrne, športové a ďalšie podujatia a nemali by pre ne platiť rovnaké obmedzenia. Právo verejne prejavovať svoje náboženstvo pritom nemôže byť zvýhodnené pred skupinou hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.
3. Nízka predvídateľnosť aktuálnych opatrení. Mnohé kultúrne a športové podujatia, ale aj svadby sú už naplánované, zorganizované, zaplatené sú zálohy a ďalšie náklady na ich realizáciu. Situácia ohľadom nákazy COVID-19 sa taktiež prudko nezhoršila zo dňa na deň.
4. Možná nezákonnosť opatrení ktorá môže viesť v konečnom dôsledku k ich zrušeniu súdom s ďalekosiahlymi právnymi a politickými dôsledkami, ale prispieva aj k tomu, že niektorí ľudia odmietajú dodržiavať už v podstate akékoľvek opatrenia, čo znamená skutočné riziko pre ochranu verejného zdravia.
5. Obrovské ekonomické dopady na mnohých umelcov, športovcov a všetkých, ktorí participujú na organizácií kultúrnych a športových podujatí, ale aj gastronomické prevádzky.
Vzhľadom na to poslanci NR SR a právnici vyzývajú hygienikov k prehodnoteniu aktuálnych opatrení a odstráneniu vyššie pomenovaných problémov.
Ondrej Dostál (člen OKS, klub SaS)
Miroslav Kollár (Za ľudí)
Ján Benčík (klub Za ľudí)
Marián Viskupič (SaS)
Vladimíra Marcinková (Za ľudí)
Radovan Kazda (člen OKS, klub SaS)
Milan Laurenčík (SaS)
Alexandra Pivková (Za ľudí)
Peter Cmorej (SaS)
Tomáš Lehotský (Za ľudí)
Jarmila Halgašová (SaS)
Andrea Letanovská (Za ľudí)
Miroslav Žiak (SaS)
Tomáš Valášek (Za ľudí)
Radovan Sloboda (SaS)
Právnici a právničky:
Slavomíra Henčeková (asistentka poslanca Jána Benčíka)
Michal Davala (advokát, člen Rady vlády SR pre ľudské práva)
Peter Kováč (lekár, advokát, vysokoškolský učiteľ)
Marek Káčer (vysokoškolský učiteľ, Právnická fakulta Trnavskej univerzity)
Lucia Plaváková (advokátka, členka Predsedníctva Progresívneho Slovenska)
Zuzana Števulová (právnička a aktivistka)
Lucia Berdisová (vedecká pracovníčka, Ústav štátu a práva SAV)
Dávid Nagy (advokát, člen Predsedníctva SMK-MKP)
Marián Seman (právnik)
Juraj Petrovič (právnik, člen OKS)
Roman Frnčo (advokát, poslanec mestskej časti Košice - nad jazerom)
Michal Mrva (advokát, vysokoškolský učiteľ, PF Univerzity Komenského)
Daniel Krošlák (vysokoškolský učiteľ, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy)
Alexandra Letková (vysokoškolská učiteľka, PF Univerzity Mateja Bela)
Pavol Kuspan (právnik)
Andrej Werner (advokát)
Dominik Baco (právnik, doktorand)
Tomáš Martaus (právnik, vysokoškolský učiteľ)
Ján Králik (právnik)
Juraj Martaus (advokátsky koncipient)
Michal Krajčovič (advokátsky koncipient)
Anna Racková (právnička, súkromný sektor)
Ilustr. foto Facebook SND