Filmový a divadelný herec Jean-Paul Belmondo, nazývaný vo Francúzsku aj ako Bébel či herec s „tvárou boxera s anjelským úsmevom“, patrí medzi velikánov nielen francúzskej ale aj svetovej kinematografie. Objavil sa v takmer 85 filmoch, stvárnil stovky rôznych postáv.

Už od polovice 60. rokov hral takmer výhradne hlavné úlohy a jeho tvár patrila dlhé roky k topke francúzskej kinematografie. Stál za mimoriadnymi úspechmi francúzskej kinematografie na komerčnej scéne, no jeho umenie je spojené aj s francúzskou novou vlnou.

Belmondo sa narodil v roku 1933 do umeleckej rodiny. Jeho otec bol francúzsky sochár Paul Belmondo, matka, ktorá mala sicílsky pôvod, bola maliarka aj tanečníčka. Brat Alain je režisér a producent a sestra Muriel tanečnica.

Mladý Belmondo bol vraj ako študent nedisciplinovaný a zaujímal sa hlavne o futbal a box. Keď mal 16 rokov, rozhodol sa, že sa stane hercom. V roku 1951 ho prijali na národnú akadémiu dramatických umení (CNSAD).

V roku 1953 si zobral za manželku Elodie Constantinovú, s ktorou mal tri deti: dcéry Patriciu (zomrela pri požiari v roku 1994) a Florence a syna Paula.

Filmová kariéra Belmonda sa začala vo filme Molihre (1956), no jeho prvá veľká filmová úloha bola postava anti-hrdinu Michela Poiccarda vo filme Na konci s dychom režiséra Jeana-Luca Godarda z roku 1960. Neskôr účinkoval vo filozofickom filme Jeana-Pierra Melvilla Léon Morin, kňaz a v ďalších dvoch Godardových filmoch (Žena je žena (1961) a Bláznivý Petríček (1965)). Postupne sa začal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách, ako Muž z Ria (1965). Až do polovice osemdesiatych rokov hrával Belmondo najmä akčných, často cynických hrdinov.

V neskoršom veku sa sústreďoval na divadlo a po mŕtvici v roku 2001 sa stiahol z verejného života.

V apríli 2007 ho vyznamenali najvyšším francúzskym štátnym vyznamenaním, Radom čestnej légie.