"Zbohom Monica Vitti, zbohom kráľovná talianskeho filmu. Dnešok je naozaj smutný deň, odišla veľká umelkyňa a veľká Talianka," uviedol minister vo vyhlásení podľa agentúry AFP. Informáciu o smrti herečky zverejnil bývalý rímsky starosta Walter Veltroni, ktorého o to požiadal dlhoročný partner herečky Roberto Russo.

Vitti stvárnila na filmovom plátne pestrú škálu postáv od psychologických portrétov moderných ženských hrdiniek až po komediálne ladené postavy temperamentných žien. Neskôr sa presadila aj na poli scenáristickom a režijnom.

Zármutok na sociálnych sieťach prejavujú režiséri, herci a ďalší predstavitelia talianskej a európskej kinematografie.

"Hrala susedky od vedľa s bravúrou bohyne a role kráľovien s jednoduchosťou susedky," napísal bývalý šéf filmového festivalu v Cannes Gilles Jacob.

Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera bola Vitti "herečkou, ktorá zažila dva životy". Denník tým poukazuje na rozmanitosť hereckých rolí, ktoré za života dostala vo filme a divadle, aj na závažnú chorobu "Alzheimerovho typu", kvôli ktorej sa posledných 20 rokov stiahla do ústrania.

Francúzsky denník Le Monde, ktorý vydal správu o smrti herečky už v roku 1988, napísal, že u Vitti sa "nekonformný temperament snúbil s fantaskným naladením a samovražednými sklonmi". Denník tiež pripomenul výrok Antonioniho, že Vitti mala "tvár úzkosti". Súčasne však mala "tajomný pôvab emancipovaných žien, ktoré sa zdajú ranené stratenou láskou."

S Antonionim ako režisérom sa prvýkrát stretla pri natáčaní filmu Dobrodružstvo - a za svoju rolu dostala na Berlinale cenu za najlepší ženský herecký výkon. Hrala aj v Antonioniho ďalších troch slávnych filmoch z prvej polovice 60. rokov - Noc, Zatmenie a Červená pustatina. Vďaka tejto "tetralógii citov" herečka, udivujúca netypickou a tajomnou krásou, dosiahla medzinárodnú slávu.

Neskôr s hercom a režisérom Albertom Sordim vytvorila skvelú komediálnu dvojicu. V roku 1974 sa mihla v malej úlohe aj vo filme Prízrak slobody, len aby mohla pracovať so slávnym režisérom Luisom Buňuelom. V 80. rokoch sa začala objavovať aj ako scenáristka a režisérka. So svojim novým životným partnerom, režisérom a fotografom Robertom Russom, napísala scenár a hrala hlavnú úlohu v jeho komédii Flirt (1983), za ktorý dostala ocenenie na festivale v Berlíne. O rok neskôr bola oficiálnym hosťom filmového festivalu v Karlových Varoch.

Jej posledným celovečerným filmom bolo Scandalo segreto z roku 1989, ktorý aj režírovala a podieľala sa na scenári. V roku 1995 dostala na filmovom festivale v Benátkach Zlatého leva za kariéru. Na verejnosti sa naposledy objavila v roku 2002 na parížskej premiére divadelného muzikálu Zvonár od Matky Božej. Neskôr sa u nej prejavila Alzheimerova choroba, kvôli ktorej sa stiahla do súkromia.