The Washington Post zároveň napísal, že nebolo možné určiť, či bol Sálihov telefón špionážnym softvérom skutočne infikovaný, alebo nie. Jasné nie je ani to, či sa o to niekto nepokúsil.

Denník Le Monde dnes napísal, že marocké tajné služby vybrali v roku 2019 na sledovanie telefónne čísla francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a 15 členov vtedajšej vlády vrátane premiéra Édouard Phillippa. Parížska prokuratúra v tejto súvislosti začala vyšetrovanie.

Denník The Guardian dnes informoval, že sa na zozname objavilo celkom 14 hláv štátov alebo šéfov vlád, okrem iného juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, pakistanský premiér Imran Chán, niekdajší libanonský premiér Saad Hariri alebo marocký kráľ Muhammad VI. Na uniknutom zozname sú vysoko postavení politici, diplomati alebo šéfovia armád z 34 krajín, píše britský denník. To, že sa na zozname objavilo nejaké telefónne číslo, však neznamená, že sa do neho niekto skutočne skrze Pegasus nabúral, alebo sa o to pokúsil, poznamenal The Guardian.

Zistenia denníkov The Washington Post, The Guardian a Le Monde sú súčasťou širšieho škandálu, ktorý vyvolalo cez víkend odhalenie medzinárodnej skupiny médií. Novinári sa vďaka neziskovým organizáciám Forbidden Stories a Amnesty International dostali k súboru 50.000 telefónnych čísel, ktoré údajne zákazníci NSO Group uviedli ako možné ciele sledovania skrze jej produkt Pegasus.

Podľa záverov medzinárodnej investigatívy boli medzi potenciálnymi cieľmi okrem iného novinári v Indii, Mexiku, Francúzsku či v Maďarsku. Na uniknutom zozname sa objavili tiež čísla ochrancov ľudských práv alebo právnikov. Analýza malej vzorky telefónnych čísel potom údajne ukázala, že v telefónoch skutočne boli stopy po použití špehovacieho programu.