Medzi najčastejšie formy kyberkriminality patria tzv. phishingové kampane cez e-maily, sociálne siete a SMS správy, ďalej podvodné telefonáty, vylákanie vzdialeného prístupu, topované reklamy, zneužívanie odcudzených účtov na sociálnych sieťach, ale aj podvody s láskou pod vymyslenými historkami, napríklad známy "americký vojak".

Strach vo vyhliadnutých obetiach vyvolávajú páchatelia kyberkriminality podľa Kubíka tak, že sa im vyhrážajú alebo ich klamú ohľadom toho, že pri nečinnosti ich čaká určitý postih. Časovú tieseň stupňujú tvrdením, že ich ponuka je časovo obmedzená, alebo napríklad spustia odpočet času. Vydávajú sa za autority, či už bankárov alebo policajtov. Na zvedavosť potom cielia napríklad odkazy s popisom „na tomto videu si ty“. Ziskuchtivosť páchatelia vyvolávajú prísľubom investície bez rizika alebo klamstiev o výhre v lotérii či o získaní dedičstva.

"V reálnom živote tiež nikomu nedáte peňaženku alebo PIN s kartou. To isté je potrebné aj v internetovom prostredí," podotkol námestník. Popri osvetových kampaniach je podľa neho nutné aj zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce, pretože množstvo útokov na internete pochádza zo zahraničia.

Námestník ministra vnútra Lukáš Kolářík poukázal na to, že neustále stúpa aj mravnostná kyberkriminalita, pričom zraniteľnou skupinou obetí sú deti. O zraniteľnosti detí na internete hovoril aj podpredseda vlády pre digitalizáciu Ivan Bartoš (Piráti). Uviedol, že veková hranica užívateľov internetu sa stále znižuje a že tretina mladých sa tam stala terčom kyberšikanovania. Podľa neho je dôležité, aby potrebné informácie o správaní sa v on-line prostredí odovzdávali deťom nielen inštitúcie, ale aj priamo ich rodiny.