Print this page

Koľko času sme museli na kúpu televízora, mlieka či kuraťa pracovať v roku 1989 a koľko dnes? Reprofoto ČST

Nežná revolúcia z roku 1989 priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, čo sa v prípade obchodov, nákupov ale i cien tovarov a služieb za vyše tri dekády zmenilo najviac.

Z platov si môžeme dovoliť viac ako kedysi

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 - 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 35 % viac ako v roku 1989.

Na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas. Na nové bývanie oveľa viac času.

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2022 na úrovni 1 252 EUR) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednosušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

 

Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Porovnateľný čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom mliečnych výrobkov. Na kúpu chleba dnes však musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere približne jeden pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Na druhej strane za byty a domy dnes platíme podstatne viac ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to deväťnásobne viac – až 46 dní.

Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.

V minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 %.

Vďaka nákupným centrám je predajná plocha obchodov až štvornásobne väčšia

V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.

Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov - zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.