Za čias Sovietskeho zväzu bol rodák z Kyjeva, ktorý v samizdate šíril informácie o porušovaní ľudských práv, dvakrát odsúdený do väzenia za "protisovietsku agitáciu a propagandu". Na slobodu sa dostal v roku 1987 po začiatku perestrojky, ako sa nazývali zmeny podnietené vtedajším sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom.

Grigorjanc zakrátko začal vydávať strojopisne písaný časopis Glasnosť, ktorý síce vychádzal v stovke exemplárov, ale tie sa v rôznych mestách ďalej rozmnožovali. Z ruky do ruky si ich odovzdávali desaťtisíce čitateľov, ktorí si mohli prečítať otvorenú kritiku komunistického systému, pretože časopis bol mimo dosahu sovietskej cenzúry. Neskôr založil a viedol rovnomennú nadáciu a tiež odbory nezávislých novinárov.

Grigorjanc bol kritikom aj politiky ruského prezidenta Vladimíra Putina. Po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 podal žalobu v Haagu, v ktorej sa dožadoval súdu nad Putinom, napísal server Meduza. Ešte predtým sa Grigorjanc domáhal medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil zločiny ruských vojsk v Čečensku, pripomenula ruská redakcia BBC.