"Od prvej hodiny konfliktu to bola záplava obrázkov a informácií," hovorí reportér Shayan Sardarizadeh, ktorý píše o dezinformáciách pre spravodajskú spoločnosť BBC. Čo sa týka množstva obsahu, ktorý treba utriediť, ako príklad uvádza dva porovnateľné okamihy: pandémiu covidu-19 a dva týždne okolo hlasovania v prezidentských voľbách v USA v novembri 2020.

Bombardovanie divadla v meste Mariupol, obliehanom ruskými silami, ukazuje, aké ťažké je pre médiá informovať o udalostiach, ktoré sa odohrávajú v takmer nedostupnom teréne.

Bola to radnica tohto prístavného mesta, ktorá na komunikačnej platforme Telegram ako prvá zverejnila fotografiu divadla, na ktorej je vidieť úplne zničenú hlavnú časť budovy. Mestská rada Mariupolu odvtedy s odvolaním sa na svedkov uviedla, že ruský letecký útok na divadlo by mohol mať približne 300 obetí.

V prvých dňoch konfliktu sa v mnohých publikáciách objavili správy o ďalšej epizóde na Haďom ostrove, ktorých zdrojom nebol nikto iný ako ukrajinskí predstavitelia. Úrady prezentovali mŕtvych ukrajinských vojakov ako „hrdinov“, aby nakoniec o niekoľko dní neskôr uviedli, že sú „veľmi šťastní“, keď sa ukázalo, že sú títo muži nažive. Stalo sa tak po tom, čo ruská armáda informovala o ich návrate na pevninu.

Tieto zvraty ilustrujú "informačnú hmlu spôsobenú vojnou" a "túžbu po propagande" na oboch stranách, hovorí profesor komunikácie Arnaud Mercier na Univerzite Panthéon-Assas v Paríži.

Opatrenia, ktoré médiá prijímajú, však úplne nezabraňujú verejnej skepse. Na začiatku vojny boli napríklad nemecký denník Bild a holandský server RTL Nieuws neprávom obvinené, že svojich čitateľov klamú tým, že šíria falošné snímky z vojny.

Medzi zábermi a informáciami, ktoré treba overiť, "môžete vidieť všetko", poznamenáva Shayan Sardarizadeh. "Recyklované videá z minulých konfliktov a vojenských cvičení, skutočné zábery prezentované klamlivým spôsobom," vymenúva príklady. Nehovoriac o používateľoch internetu, vrátane známych osobností z konšpiračnej či antivakcinačnej sféry, z ktorých sa stali prokremeľskí propagandisti. Tí teraz využívajú príležitosť na podnecovanie nedôvery v takzvané tradičné médiá tým, že sa zneužívajú logá a grafiky kanálov, ako je CNN.

Mnoho médií v posledných rokoch zriadilo oddelenia pre overovanie faktov, ktoré pomáhajú triediť správy, ale ich metódy teraz využíva aj ruská strana. Ruské úrady v posledných týždňoch propagujú stránku, ktorá tvrdí, že vedie vojnu proti falošným informáciám, zároveň však šíria niektoré nepodložené obvinenia na podporu Kremľa.

Médiá v reakcii vyvíjajú svoje vlastné vyšetrovacie techniky. Začiatkom mesiaca sa novinárom z denníka Le Monde podarilo vďaka analýze videí dostupných na internete zdokumentovať používanie kazetovej munície v civilných oblastiach na Ukrajine.

Svoju stopu zanechali aj snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies, napríklad obrovské ruské vojenské kolóny tiahnuce sa severozápadne od Kyjeva alebo mariupolského divadla. Investigatívna skupina Bellingcat taktiež sleduje každodenné používanie kazetovej munície, pričom snímky sú k dispozícii on-line.

Všetci to robia s nádejou, že z dlhodobého hľadiska bude možné túto dokumentáciu konfliktu použiť na súde. Niekoľko národných i medzinárodných súdov už začalo vyšetrovanie možných vojnových zločinov na Ukrajine.