Reprofoto Kanal1
Ruskej novinárke Marine Ovsjannikovovej, ktorá utiekla z Ruska kvôli kritike invázie na Ukrajinu, vychádza v Nemecku autobiografická kniha. Vyjsť má v piatok v nemčine, neskôr vyjde aj v angličtine a francúzštine, informovala agentúra AFP.
Žena, ktorá vlani demonštratívne odsúdila ruskú inváziu v televíznych správach, vydá knihu popisujúcu najmä "továreň na mediálnu propagandu" z Moskvy, pred ktorou nakoniec utiekla.
V piatok bude mať novinárka tlačovú konferenciu v Paríži v miestnom sídle organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Rozprávať má o svojom úteku s dcérou z domáceho väzenia pred štyrmi mesiacmi za prispenia RSF.
Kniha na 200 stranách s názvom Zwischen Gut und Böse (Medzi dobrom a zlom) vyjde neskôr v angličtine a francúzštine, povedal AFP nemecký vydavateľ Langen Müller. Na začiatku diela, ktorého kópiu už má AFP k dispozícii, sa dcéra ruskej matky a ukrajinského otca vracia k svojmu vniknutiu do najsledovanejšej spravodajskej relácie na ruskej televízii s ceduľou "Nie vojne" vlani v marci.
Akcia, ku ktorej sa vraj rozhodla sama, pretože už nedokázala znášať klamstvá režimu, rozvrátila jej profesijný a rodinný život. Okrem opisu niekoľkomesačného obdobia minulého roku Ovsjannikovová v knihe spomína na detstvo v Groznom v Čečensku aj na počiatky svojej kariéry.
Novinárka nepopiera, že bola súčasťou systému. Jej manžel, s ktorým sa medzitým rozišla, je súčasťou vedenia televízneho kanála RT.
Ovsjannikovová opisuje aj niektoré triky "továrne na propagandu" u svojho niekdajšieho zamestnávateľa, ktorým bola televízna stanica Pervyj kanal. Napríklad po odvysielaní informácií o ruskom prezidentovi Vladimírovi Putinovi nesmeli nikdy nasledovať zlé správy. Šéf Kremľa je podľa novinárky prezentovaný ako záchranca Ruska.
Na druhej strane údajne existuje zákaz šírenia dobrých správ z USA a západnej Európy. V mysliach Rusov treba vytvárať predstavu, že všetci Američania podporujú hnutie sexuálnych menšín LGBT, zabíjajú černochov a zneužívajú adoptované ruské deti, vysvetľuje Ovsjannikovová.
Kniha končí tajným útekom z Ruska, peším prekročením ruskej hranice bez toho, aby bolo upresnené, do ktorej krajiny. V samom závere autorka knihy opisuje cestu autom do kancelárie parížskej kancelárie RSF, ktorej príspevok k tajnému vycestovaniu z Ruska bol vraj "vo všetkých smeroch skutočne bez hraníc".
