Poslanec NR SR za SaS Alojz Hlina upozornil, že Muránska planina je jedinečným príkladom hospodárenia štátu na vlastnom majetku. „Na Muránskej planine vlastní približne 95 percent lesov štát. Nie je tu spor medzi súkromnými vlastníkmi a štátom. Je to čistá ukážka toho, ako štát hospodári so svojím majetkom. A výsledok je katastrofálny. Tam sa kalamita nevyriešila, tam sa kalamita vyrobila,“ vyhlásil.

Podľa Alojza Hlinu sa pod priamym dohľadom ministerstva životného prostredia ničili lesy tam, kde sa ťažiť nemalo, a naopak, nezasahovalo sa tam, kde bolo potrebné lykožrúta zastaviť. „V jednom poraste zmizli stovky zdravých stromov a vytvorila sa holina, ktorú nikto ani nezaevidoval. Na inom mieste bola kalamita nahlásená už tri roky, no neurobilo sa vôbec nič. Lykožrút sa medzitým opakovane rozmnožoval a ničil ďalšie lesy. To, čo sa malo robiť, sa nerobilo. A to, čo sa robiť nemalo, sa urobilo,“ zdôraznil.

Alojz Hlina kritizuje aj spôsob ťažby v národnom parku. „Do územia, ktoré malo byť chránené, pustili 20-tonové harvestory. Po rabovačke zostali hlboké koľaje, zničené prístupové cesty a poškodená krajina. Toto nie je ochrana prírody. Toto je barbarstvo, ktoré nemá v národnom parku čo robiť,“ povedal.

Podľa neho ide o oveľa závažnejší problém než o odborné pochybenie. „Toto už nie je otázka zlého manažmentu. Toto je trestnoprávna rovina. Z našich národných parkov miznú zdravé stromy, ničí sa geneticky mimoriadne cenný smrekový porast a štát sa tvári, že sa nič nedeje. To nie je nekompetentnosť. To je podozrenie na organizované rabovanie verejného majetku,“ vyhlásil A. Hlina.

Alojz Hlina zároveň vyzval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vysvetlil postup polície. „Mám informácie, že Lesnícka a drevárska inšpekcia opakovane žiadala políciu o súčinnosť pri kontrolách transportu dreva, no pomoc nedostala. Ak je to pravda, chcem vedieť, prečo polícia odmietla asistovať. Ak štátne orgány vedome odmietli konať, je to ďalší diel skladačky, ktorý vysvetľuje, prečo sa drevo mohlo kradnúť celé mesiace,“ upozornil.

Alojz Hlina zároveň pripomenul, že na dôsledky doplácajú najmä poctiví ľudia v regiónoch. „Vyhnali miestnych lesníkov a ľudí, ktorí celé generácie hospodárili šetrne, aby ich nahradili ťažké stroje. Domáci nedostali drevo, hoci im bolo sľubované, že ak sa bude v národnom parku ťažiť, bude slúžiť predovšetkým regiónu. Zisky odišli inde, škody zostali doma,“ povedal.

Na záver vyzval poctivých lesníkov, aby sa nebáli ozvať. „Viem, že mnohí sa boja o prácu. Poznám príbehy ľudí, ktorí odmietli robiť nezákonné veci a prišli o zamestnanie. Prosím ich však, aby nezatvárali oči. Aby zdokumentovali všetko, čo môžu. Lebo raz sa bude vyvodzovať zodpovednosť a bude potrebné ukázať, kto chránil naše lesy a kto ich pomáhal ničiť. Ak dnes nezastavíme túto rabovačku, zajtra už môže byť neskoro,“ uzavrel Alojz Hlina.