„Témy si v Sedmičke nevyberáme sami, takže glosujeme, ako sa hovorí, čo dostaneme na stôl! ... Často si pri niektorých hovorím, že to už naozaj nestojí ani za komentár!“ hovorí Elena Vacvalová. Zároveň dodáva, že najväčšou výzvou je zachovať si odstup a humor bez toho, aby sa glosa zmenila na príliš tvrdý útok.

„Ešte ťažšie je niektoré témy glosovať tak, aby som neskĺzla do nejakej zbytočne hrubej irónie, alebo aby som nestratila istý nadhľad! Nehovoriac o tom, aké ťažké je niekedy pochystať tú reakciu na tému tak, aby bola ešte aj vtipná! Aspoň trochu...“

Elena Vacvalová pripomína, že okrem vedomostí či odvahy povedať vlastný názor je dôležitá aj schopnosť fungovať v kolektíve. Podľa nej je dôležité, aby sa glosátori navzájom podporili a dokázali reagovať jeden na druhého. „Keď komukoľvek z nás niečo nevyjde, ostatní by to mali v tej chvíli potiahnuť... alebo naopak, ak sa mu mimoriadne zadarí, dať mu to aj v tom kolektíve najavo!“

Ako príklad uviedla Samka Trnku, ktorého úprimný smiech podľa nej dokáže podporiť atmosféru pri stole: „Jeho úprimný smiech je ako injekcia na povzbudenie!“

Novinár Marián Leško vníma úlohu glosátora najmä v schopnosti reagovať na udalosti, ktoré prekračujú bežné hranice. „Myslím si, že ako niečo vybočuje z rámca elementárnej ľudskej slušnosti, ak niečo vybočuje z rámca, ktorý sa dá považovať za normálny, tak sa treba ozvať. Keď sa nedá mlčať, treba aspoň glosovať,“ povedal.