Ilustr. foto: Omediach.com
Lotyšská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica LSM bude môcť vytvárať ruskojazyčný obsah len v mimoriadnych prípadoch, napríklad pri výnimočnom stave či pri cielenom vyvracaní dezinformácií ohrozujúcich lotyšskú demokraciu či samotný štát. Rozhodol o tom vo štvrtok lotyšský parlament, informovala stanica na svojom webe.
Zákon nadobudne platnosť od 1. januára 2027. LSM uviedla, že to bude prakticky znamenať ukončenie pravidelnej tvorby ruskojazyčného obsahu. LSM v ruštine nevysiela už od začiatku tohto roka, na svojom webe a sociálnych sieťach ale ruskojazyčné príspevky zverejňuje.
Lotyšsko, v ktorom má zhruba tretina z 1,8 milióna obyvateľov ruštinu ako materinský jazyk, postupne obmedzuje jej používanie vo verejnom živote. Ruský nezávislý portál Meduza pripomenul, že v roku 2024 zmizla ruština z jazykových ponúk bankomatov, o rok neskôr bolo používanie ruštiny zakázané v bankových aplikáciách.
Od 1. septembra zakázala táto pobaltská republika dovoz kníh, novín a ďalších tlačovín z Ruska a Bieloruska, čo zdôvodnila bojom proti dezinformáciám a vojnovej propagande. Lotyšsko, ktoré bývalo súčasťou Sovietskeho zväzu a teraz je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, je spojencom Ukrajiny. Tá sa už piatym rokom bráni ruskej agresii. Riga tvrdí, že je od začiatku vojny terčom ruských hybridných útokov a obáva sa, že by sa mohla stať jedným z ďalších ruských cieľov.
Rusko v máji oznámilo, že chce žalovať Lotyšsko a jeho susedov Litvu a Estónsko na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) v Haagu za údajné porušovanie práv rusky hovoriacich obyvateľov. Všetky tri pobaltské krajiny popierali porušovanie práv menšín a obvinili Moskvu, že využíva ruskú etnickú menšinu na vyvolávanie napätia.