Ilustr. foto: Pfizer
Nielen na veľké sociálne siete, ale aj na menšie weby, televízie, tlač alebo internetové firmy pripadá podiel viny za rozšírenie dezinformácií, ktoré prispievajú v Spojených štátoch k odporu voči očkovaniu. Napísal to spravodajský web Axios, podľa ktorého niekoľko čerstvých štúdií a článkov naznačuje, že covidová "infodemia" skôr ako zo zlyhania jedného konkrétneho média vychádza z nedostatku spoločenskej dôvery v kľúčové inštitúcie vrátane vládnych agentúr a odbornej verejnosti.
Doteraz bolo konvenčné uvažovanie také, že za mieru "váhavosti" ohľadom vakcín v USA nesú zodpovednosť predovšetkým sociálne médiá, konkrétne potom obsah z okrajových a pravicovo naklonených kanálov. Táto úvaha vyústila aj v roztržky medzi Bielym domom a platformami ako je Facebook, ktorý sa cítil nespravodlivo vyčlenený od ostatných. Vedecké štúdie síce naznačujú, že kontakt s internetovými dezinformáciami môže u ľudí priživiť odpor k očkovaniu, podľa expertov je ale ťažké prisudzovať konkrétnej platforme určitú časť zodpovednosti. Aj preto, že ľudské správanie sa zložito spája s tou či onou informáciou, na ktorú daný človek narazil.
Sociálne médiá často urýchľujú šírenie dezinformácií, tie ale môžu mať pôvod v televíznom vysielaní alebo tlačenom médiu. Nedávno vydaná štúdia, o ktorej informoval denník The New York Times (NYT), prináša zistenie, že lokálne noviny, televízie a rozhlasové stanice často neúmyselne poskytujú priestor dezinformáciám o vakcínach. Experti denníku povedali, že redakcie lokálneho spravodajstva sú náchylnejšie na zverejňovanie materiálov prevzatých z internetu, a to kvôli nedostatku prostriedkov. "Dezinformácie o vakcínach sa tiež objavujú na weboch, ktoré sa tvária ako spravodajské, ale v skutočnosti zverejňujú obsah za odplatu," uvádza NYT.
Podľa čerstvej analýzy výskumného ústavu Annenberg Public Policy Center pri Pensylvánskej univerzite sú kľúčovým motorom neprávd a poloprávd o vakcínach televízie. Autori štúdie dospeli k záveru, že fanúšikovia konzervatívnych médií ako Fox News alebo tých ešte vyhranenejších ako OAN sa vo väčšej miere prikláňajú ku konšpiračným teóriám o vakcínach na covid-19.
Popri klasických sociálnych sieťach sa potom ako útočisko dezinformátorov ukazujú aj internetové spoločnosti a predajné platformy, kde nie je núdza o antivakcinačné skupiny a produkty. Spoločnosť Apple minulý týždeň zo svojej databázy aplikácií App Store stiahla zoznamku určenú pre odporcov vakcín. Kritike čelí tiež Amazon, ktorý podľa niektorých neurobil dosť na obmedzenie predaja antivakcinačnej literatúry.
Vplyv dezinformácií posilňuje nedostatok dôvery v inštitúcie, ktoré sú pri informovaní o účinnosti vakcín kľúčové, teda vládne agentúry, odborná verejnosť a médiá. A to je problém, ktorý je väčší ako ktorýkoľvek jeden informačný zdroj. "Tá vec má širší kontext," myslí si riaditeľka Annenberg Public Policy Center Kathleen Jamiesonova. "Dôveryhodnosť niektorých týchto inštitúcií je spochybňovaná spôsobom, ktorý nám nepomáha, keď tým inštitúciám potrebujeme dôverovať, aby nás informovali," povedala Axios.
Jamiesonová pripomenula potrebné otázky ohľadom možnej politizácie procesov v popredných zdravotníckych inštitúciách, ako je Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Ako príklad uviedla špekulácie o tom, či prvotné povolenie liečiť covid-19 antimalarikom hydroxychlorochínom nebolo vydané pod politickým tlakom. Biely dom sa zase podľa zdrojov televízie CNN najnovšie sťažuje na spravodajstvo celoštátnych médií o variante delta, ktoré vraj vytvára prehnaný obraz o jej vplyvoch.
Jasné je, že polemiky ohľadom odporu k vakcínam vyvolávajú úplne novú debatu. A to o tom, ako šíreniu dezinformácií v spoločnosti predchádzať, namiesto snahy strážiť obsah na každej platforme, zatiaľ čo sa problém len zhoršuje.
Táto sekcia vzniká v spolupráci s 365.bank. Stretli ste sa s hoaxom, dezinformáciami či konšpiráciami? Dajte nám o nich vedieť na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
