V oblasti finančnej gramotnosti obstáli deti podľa najnovšieho prieskumu 365.bank na trojku. Chýbajú im teoretické vedomosti, a to najmä v oblasti chápania sporení a úverov, ale aj praktické skúsenosti. Tých majú najmenej s platbou kartou, výberom hotovosti a čítaním výpisu z účtu. Dôvodom priemerných výsledkov je fakt, že rodičia sa deťom v téme peňazí venujú sporadicky a viac-menej v teoretickej rovine. Úlohu však zohráva aj výuka na školách. Tie nedokážu dostatočne pokrývať finančné vzdelávanie, ani vyrovnávať nerovnosť vo vedomostiach odvíjajúcu sa od socio-ekonomického statusu. Tieto rozdiely sú na Slovensku najväčšie zo všetkých krajín OECD hodnotených v rámci PISA testovania.
Riešenia tejto situácie pramenia zo systémových zmien školstva, pričom praktické zručnosti s peniazmi si deti môžu pod dohľadom rodičov osvojiť aj vďaka digitálnym bankovým riešeniam. V oblasti technológií sú totiž práve ony ako doma. Deväť z desiatich detí vo veku od 8 do 15 rokov vlastní smartfón a využíva mobilné aplikácie.
„Vzdelávanie by malo byť prioritou každej vyspelej krajiny. Reforma školstva a celého vzdelávacieho systému je na Slovensku nevyhnutná. Žiaľ, finančná gramotnosť je oblasť, ktorá doteraz nebola prioritou, no jej zanedbanie môže mať v budúcnosti fatálne následky. My banky vidíme, že aj dospelým ľuďom chýbajú častokrát základy. Nadmerne sa zadlžujú, nevytvárajú si dostatočnú finančnú rezervu. Samostatnou oblasťou je chýbajúca digitálna finančná gramotnosť, v dôsledku ktorej bývajú ľudia obeťou zneužitia a rôznych internetových podvodov,“ hovorí Andrej Zaťko, CEO 365.bank.
Podľa jeho slov by malo byť preto finančné vzdelávanie podchytené už v detstve. Banky síce nemôžu suplovať úlohu štátu alebo rodinného zázemia vo vzdelávaní, ale vedia byť nápomocné svojimi digitálnymi riešeniami. Technológiami, ktoré prinesú deťom potrebné vedomosti, no poskytnú im najmä chýbajúce praktické skúsenosti, vďaka čomu môžu byť významnou súčasťou procesu ich finančného vzdelávania.
Medzery detí vo finančnej gramotnosti
Podľa prieskumu 2muse realizovaného pre 365.bank dosiahli deti v oblasti finančnej gramotnosti priemernú známku – trojku. Žiaci z gymnázií pritom obstáli lepšie, ich vedomosti boli veľmi dobré – na dvojku. Prieskum však poukázal aj na nerovnováhu vedomostí detí na základe socio-ekonomického statusu. Lepšie výsledky dosiahli deti z finančne dobre zabezpečených rodín.
V oblasti finančných tém sa deti potrápili najmä s otázkami ohľadne sporenia či úverov, ktoré zodpovedala správne menej ako polovica (46 %). O niečo viac detí (67%) sa lepšie orientovalo v téme finančných pojmov. Žiakom však chýbajú najmä praktické skúsenosti s peniazmi, a to predovšetkým s platbou kartou, výberom hotovosti a čítaním výpisu z účtu. Ako povedal Pavol Baboš z prieskumnej agentúry 2muse jednou z príčin je najmä fakt, že väčšina rodičov sa deťom v téme peňazí venuje len sporadicky, a to hlavne v teoretickej rovine.
Na druhej strane je podľa jeho slov domáce zázemie najčastejším zdrojom získavania informácií o peniazoch. Vyjadrilo sa tak takmer každé dieťa vo veku od 11 do 15 rokov. Ďalšími dôležitými zdrojmi sú učitelia, kamaráti aj internet. 77 % detí pritom uvádza, že ich s peniazmi naučili narábať práve rodičia. Šesť z desiatich žiakov sa odvoláva na vyučovanie v rámci existujúcich predmetov. Naopak, 43 % rodičov sa prikláňa k tomu, že škola sa až tak nevenuje finančnému vzdelávaniu.
Školy v oblasti finančného vzdelávania zaostávajú
Fakt, že školy v tejto oblasti zaostávajú, pritom potvrdzuje aj PISA testovanie školákov, v ktorom sa Slovensko umiestnilo pod priemerom OECD. Naša krajina sa tak ocitla na úrovni Talianska či Španielska, pričom prvenstvo v oblasti finančného vzdelávania majú Estónsko, Fínsko a Kanada. Zároveň žiaci, ktorí uvádzali v rámci tohto testovania ako zdroj vedomostí školu, dosiahli rovnaké výsledky ako tí, ktorí školy neuviedli.
Ešte horšie ako v celkovej dosiahnutej úrovni vedomostí sme na tom v rozdieloch vyplývajúcich zo socio-ekonomického statusu, kde patrí Slovensko medzi najslabšie krajiny. Potvrdzuje to nielen prieskum 365.bank, ale aj PISA hodnotenie školákov. Podiel rizikovej skupiny detí u nás predstavuje 21,2% v porovnaní s priemerom OECD, ktorý je na úrovni 14,7 %.
Školy by mali kompenzovať nedostatok informácií v rodine a tým stierať socio-ekonomické rozdiely. V praxi sa to však nedeje. „Súčasný stav na strane slovenského školstva je spôsobený viacerými faktormi. Predovšetkým zlým systémovým nastavením, nedostatočnými vedomosťami či zručnosťami v oblasti výučby finančnej gramotnosti a nepostačujúcou časovou dotáciou na tieto témy. Zároveň ide o prierezovú tému, ktorej efekt znižuje veľký objem učiva. Výučba tiež neposkytuje dostatok priestoru na medzipredmetovosť a praktické aktivity. Problémom je aj nedostatočné vzdelávanie súčasných a budúcich pedagógov,“ hovorí Zuzana Labašová, lektorka a školiteľka Komenského inštitútu. Riešením tejto situácie je podľa jej slov kurikulárna reforma školstva, väčší dôraz na finančnú gramotnosť vo výučbe, či vzdelávanie existujúcich, ako aj budúcich učiteľov.
Skúsenosť s bankovými produktmi zvyšuje finančnú gramotnosť detí
Zaujímavosťou pritom je, že školáci, ktorí v PISA testovaní uviedli, že majú platobnú kartu či využívajú online bankové služby, dosiahli signifikantne vyššie skóre v teste finančnej gramotnosti než tí, ktorí takúto skúsenosť nemali.
Podľa Labašovej je preto dôležité, aby rodičia ale aj školy viedli deti k aktívnemu narábaniu s financiami, dávali dôraz na praktické skúsenosti a učenie sa prostredníctvom zážitku a reálnych situácií. Deti by sa nemali báť robiť chyby, aby sa z nich mohli učiť. Veľmi užitočné sú podľa nej aj technológie slúžiace na prepojenie teoretických vedomostí s praxou.
S cieľom zvýšiť finančnú gramotnosť v praxi a podporiť vzdelávanie detí vo veku od 8 do 15 rokov prináša 365.bank prvú detskú bankovú mobilnú aplikáciu pre deti vo veku od 8 do 15 rokov. Jej súčasťou je aj platobná karta a náramok, pričom funguje v dvoch rozhraniach – pre deti a zvlášť pre rodičov. Rodičia majú niektoré funkcionality nad rámec, aby mohli mať deti pod kontrolu. Aplikácia sa odlišuje aj vizuálnym prevedením a v prípade detí je farebnejšia a hravejšia. Banka ju vyvíjala v spolupráci s detskými pedagógmi a psychológmi.
Detskou aplikáciou k lepšej fin. gramotnosti
K aplikácii SMARTIE patrí aj platobná karta, s ktorou môže dieťa platiť či vyberať hotovosť a dostane k nej aj náramok. Aplikácia má priniesť skúsenosti v oblastiach, v ktorých deti podľa prieskumu 2muse a 365.bank zaostávajú, a to sporenie, alebo porozumenie výpisu z účtu, ale aj mnohé ďalšie ako napríklad históriu transakcií, zablokovanie karty a pod. Podľa dát si v praxi deti totiž síce sporia, ale nerobia tak pravidelne. Dokonca 15-ročné deti ušetria za rok rovnakú sumu ako 11 až 12 ročné, a to napriek tomu, že dostávajú vyššie vreckové. Aj v tejto situácii pomôže detská aplikácia.
Vďaka detským a rodičovským push notifikáciám o každej transakcii má dieťa aj rodič dokonalý prehľad o platbách a výdavkoch. Súčasťou aplikácie sú aj kvízy v oblasti finančných pojmov postavené na princípe gamifikácie v podobe zbierania bodov. Za tie môže následne dieťa meniť jej dizajn.
Detská aplikácia SMARTIE má pritom pomôcť aj rodičom v zlepšení ich prístupu k deťom v oblasti financií. Napríklad v edukácii ohľadne vreckového. Takmer polovica (48%) rodičov deťom vreckové nedáva. Najčastejším dôvodom pritom je, že ho podľa nich nepotrebujú. Banka sa aj touto cestou snaží upozorniť na potrebu posielania pravidelného vreckového. Len správny prístup k financiám zo strany rodičov podnieti správny prístup k peniazom aj zo strany detí.
