Ilustr. foto: Orange
Vážne obavy o fyzické a duševné zdravie maloletých na internete, pričom 25 % z nich vykazuje „problematické“ používanie smartfónov, aj to sú dôvody, prečo europoslanci navrhujú prísnejšie pravidlá pre používanie sociálnych sietí v členských štátoch.
Poslanci vyzývajú na prísnejšie opatrenia EÚ na ochranu maloletých na internete, vrátane minimálneho veku 16 rokov v celej EÚ a zákazu najškodlivejších návykových praktík.
Vo štvrtok poslanci prijali nelegislatívnu správu, v kttorej vyjadrili hlboké znepokojenie nad hrozbami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú maloletí vystavení online, a vyzvali na silnejšiu ochranu pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré môžu zvyšovať závislosť a ktoré majú negatívny vplyv na schopnosť detí sústrediť sa a zdravo sa zaoberať obsahom na internete.
S cieľom pomôcť rodičom spravovať digitálnu prítomnosť ich detí a zabezpečiť vekovo primerané online aktivity Parlament navrhuje harmonizovaný minimálny vek 16 rokov v celej EÚ pre prístup k sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a spoločníkom s umelou inteligenciou, pričom deťom od 13 do 16 rokov by umožnil prístup so súhlasom rodičov.
Poslanci vyjadrujú podporu práci Komisie pri vývoji aplikácie EÚ na overovanie veku a európskej digitálnej identity (eID) a trvajú na tom, že systémy overovania veku musia byť presné a chrániť súkromie maloletých. Dodávajú, že takéto systémy nezbavujú platformy zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a vekovej a dizajnovej vhodnosti ich produktov.
Poslanci navrhujú, aby riadiaci pracovníci mohli byť osobne zodpovední v prípadoch závažného a trvalého nedodržiavania predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu maloletých a overovanie veku.
Odporúčame aj: Dvaja dospievajúci v Austrálii napadli na najvyššom súde zákaz sociálnych sietí
Parlament tiež vyzývajú na:
- zákaz najškodlivejších návykových praktík a predvolené deaktivovanie ďalších návykových funkcií pre maloletých (vrátane nekonečného posúvania, automatického prehrávania, obnovovania ťahaním, odmeňovacích slučiek, škodlivej gamifikácie),
- zákaz webových stránok, ktoré nespĺňajú pravidlá EÚ,
- opatrenia na boj proti presviedčacím technológiám, ako sú cielené reklamy, influencerský marketing, návykový dizajn a temné vzorce v rámci pripravovaného zákona o digitálnej spravodlivosti,
- zákaz systémov odporúčaní založených na angažovanosti pre maloletých,
- uplatňovanie pravidiel zákona o digitálnych službách na online video platformy a zákaz digitálnych balíčkov, tzv. lootboxov a iných randomizovaných herných funkcií (meny v aplikáciách, kolesá šťastia, platby za pokrok),
- ochrana maloletých pred komerčným vykorisťovaním, vrátane zákazu platforiem ponúkať finančné stimuly za „kidfluencing“ (aktivity detských influencerov),
- naliehavé opatrenia na riešenie etických a právnych výziev, ktoré predstavujú generatívne nástroje umelej inteligencie, vrátane deepfake, spoločenských chatbotov, agentov umelej inteligencie a aplikácií umelej inteligencie zameraných na nahotu (ktoré vytvárajú manipulované obrázky bez súhlasu).
Správa odkazuje na výskum, podľa ktorého 97 % mladých ľudí používa internet každý deň a 78 % detí od 13 do 17 rokov kontroluje svoje zariadenia najmenej raz za hodinu. Zároveň jeden z piatich maloletých vykazuje „problematické“ alebo „dysfunkčné“ používanie smartfónov, t. j. správanie odzrkadľujúce závislosť.
Podľa Eurobarometra z roku 2025 viac ako 90 % Európanov verí, že opatrenia na ochranu detí online sú naliehavou záležitosťou, a to najmä v súvislosti s negatívnym vplyvom sociálnych médií na duševné zdravie (93 %), kyberšikanou (92 %) a potrebou účinných spôsobov obmedzenia prístupu k veku neprimeranému obsahu na internete (92 %).
