facebook.com/hipster.cl
Hipsteri, ich okuliare, móda, záhradky, hudba, svetre, brady či bicykle zaplavili ulice, nielen Bratislavy. A to hlavne posledné roky. V slovenských médiách sa však objavili už takmer pred desiatimi rokmi.
Hoci slovo hipster nie je v slovníku spisovnej slovenčiny, posledné roky sa stalo súčasťou médií. Slovo hispter, ktoré znamená istý životný štýl, sa objavilo v slovenských médiách výrazne skôr.
Prvá zmienka o hispteroch sa podľa archívu Newton media v slovenských médiách objavila v SME v januári 2006. Bola to len zmienka o frajerských hipsteroch a objavila sa v krátkej popiske textu o časopise Revolver Revue.
V nasledujúcich mesiacoch sa slovo hipster objavilo len letmo pri textoch o umelcoch zo 60-tých rokoch. Slovo hipster, spojené s módnym štýlom, sa objavilo po prvýkrát na blogu Marie Midrovichovej v marci v roku 2008 v jej postrehoch o tom, ako vyzerajú muži v New Yorku, kde v článku Vivat zapáchajúce hovadá napísala „ Hipster má starú zelenú bundu, ktorá zdiaľky vyzerá ako obyčajná. Pri bližšom pohľade je ale jasné, že jej vek bol do nej buď vydretý rukami päťročného thajčaťa, alebo ju obstaral v jednom zo sekáčov, ktoré sú práve in, čiže urobil všetko preto, aby vyzeral ošuntelo. Tvárou v tvár novým okolnostiam ma neprekvapí ani keď ho na záchode načapám, ako si urputne načuchráva „prirodzene strapaté vlasy."
O tri mesiace nato opäť cestovateľka Modrovichová spomína hisperský štýl v článku v .týždni s názvom Newyorské vychytávky.
Nasledovali články v módnych časopisoch, ktoré slovom hipster nazývali dámske bedrové nohavičky. Častejšie sa pojem hipster začal používať u nás až v roku 2011 v recenziách na sme.sk, ale hlavne v textoch blogeroch.
Medan.sk, ktorý je súčasťou monitorovacej agentúry Newton media, sa pozrel, ktoré médiá o hispsterovi píšu aktuálne najčastejšie. Medan analyzoval výskyt slova hipster od 1. júla minulého roka do 30. júna tohto roka. Zo 184 relevantných príspevkov sa najviac, až 96 objavilo na internetových portáloch a to najčastejšie na blogoch (najviac o hipstéroch písal Jaro Hovárth, Lucia Kučmínová a Peter Farárik). Hispetrov si všímali, ale menej, aj týždenníky a časopisy (hlavne .týždeň a For Men). Paradoxne najmenej o hipsteroch píšu celoštátne denníky.
Príspevky opisovali najmä charakteristické znaky hipsterov: fúzy či bradu, módne značky, štýl obliekania, retro, nábytok pre hipsterov od spoločnosti IKEA, iPhony, prúžkované tričká, okuliare.
Medan si všimol pozitívne aj negatívne zmienky. Napríklad magazíne EVA sa hipsterstvom zaoberali skôr posmešne: „Práve a presne v momente, keď začnú vznikať manuály na to, ako sa niečím stať, prepadáva sa originálny a konvenciám vzdorujúci stav mysle na úroveň obyčajnej maškarády. Okrem naozajstných intelektuálov, naozajstných kreatívcov, ľudí, ktorí sú naozaj originálni a disponujú darom „out of box" myslenia, sa na hipstera môže zahrať ktokoľvek." („Hipstéria", 6.3.2014).
Týždenník Šarm opísal hipsterov takto: „Hipster nosí hrubé čierne okuliare. Mieša hudbu, točí filmy, maľuje grafiti. Ak to nevie, aspoň píše blog. Popritom na vysokej škole študuje scenáristiku, environmentalistiku alebo teóriu interaktívnych médií. Nosí staré sako, fotoaparát na kinofilm, papierový notes a na pleci tašku. Uprednostňuje bicykel bez prehadzovačky a vlak. Najčastejšie vysedáva v kaviarňach a baroch. Extra body získava každý hipster za potravinové alergie a psychické problémy."
Medan si všimol, že bloger Michal Drotován označil ministra kultúry Mareka Maďariča za "zarasteného hipstera" a že web jetotak.sk sa pozerá skepticky na hispterov v politike. "Najnovším príkladom je pokus reštartovať pravicu hipsterkými tridsiatnikmi, vo viere, že oni donesú na stranícke porady "nové myšlienky." Hipsteri ale pravicu nezachránia, tak ako ju nezachránil underground, pretože majú okrem iného tendenciu inštitucionalizovať neformálne štruktúry, vytvárať z nich chránené dielne "inšpiratívneho myslenia" a zaujíma ich viac pečenie domáceho pohánkového chleba ako výjazdové zasadania SDKÚ v hoteli Kaskády."
