Španielsky chlapec Pere Ribes má jedenásť rokov a od narodenia je nevidiaci. Napriek tomu sa z neho stal futbalový komentátor v miestnom rozhlase.
"Keď robím v rádiu, vidím celkom jasne," povedal denníku La Vanguardia Pere Ribes, ktorý spolu s vidiacimi staršími kolegami komentuje zápasy nižšej futbalovej súťaže v miestnom rozhlase španielskeho mesta Olot.
"Myslel som, že dať gól nemôže byť tak ťažké. Vezmeš loptu do rúk, bežíš a hodíš ju do brány," spomenul s úsmevom na svoje pôvodné predstavy o futbale Ribes, ktorý je nevidiaci od narodenia. Až potom mu spolužiaci z triedy vysvetlili, ako sa vlastne futbal hrá.
Pere Ribes z mesta Olot, ktoré leží asi 100 kilometrov severne od Barcelony, mal od malička veľký sen. Štát sa športovým komentátorom. Aj preto trávil hodiny a hodiny počúvaním rádia, najmä keď sa vysielali priame prenosy z futbalových zápasov.
Svoj hendikep pritom nebral vôbec ako prekážku, od malička bol plný zápal pre splnenie svojho sna. A to sa mu podarilo, aj keď trochu aj vďaka náhode. Keď bol raz ako divák na zápase miestneho futbalového tímu Olot s klubom Nastic Tarragona, stretol tam novinára Davida Planellu, ktorý zápas komentoval a ktorý bol náhodou aj bývalým žiakom Ribesovej matky. A tak sa Pere dostal do komentátorskej kabíny na štadióne a spolupráca bola na svete.
"To stretnutie bolo magické, zostal s nami celý zápas, aj keď vtedy sme mu ešte slovo nedali. Jedného dňa ale príležitosť dostal a už to bolo definitívne," opísal začiatky chlapcovej komentátorskej kariéry Planella. Dodal, že Pere má vynikajúcu pamäť a znalosti futbalových štatistík, okrem toho má na svoj vek širokú slovnú zásobu, aj v odbore športového komentátorstva.
Niektorí nechápu, ako môže Pere popisovať niečo, čo nevidí. On sám pochybnosti vyvracia. "Komentovať futbalový zápas nie je len hovoriť, kde sa ktorý hráč v poli práve nachádza. Podľa mňa je kľúčové počúvať športového redaktora a nechať sa uniesť jeho vášnivými komentármi," vysvetlil Pere, ktorý sa stal dôležitým členom športového komentátorského tímu v Rádiu Olot.
