Spisovateľ literatúry faktu, esejista a scenárista Pavel Kosatík sa obáva, že časť Čechov začína mať k Slovensku 30 rokov po rozpade spoločného štátu ľahostajný vzťah. Autor, ktorý v knihách Slovenské storočie a Slovensko 30 rokov potom hodnotí vývoj samostatného Slovenska aj vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi po zániku Československa, myslí si, že Slováci majú záujem o českú politiku i kultúru. Nie je si však istý, či to tak funguje aj opačným smerom. Kosatik to dnes povedal v rozhovore s ČTK.
"Politici radi používali floskule, že česko-slovenské vzťahy nikdy neboli lepšie, čomu sa po formálnej stránke nedá nič vytknúť. Nič zlé sa medzi našimi štátmi nedeje. Ono sa tiež nič nemusí diať, keď sú si tie krajiny z veľkej časti ľahostajné. Nie som si istý, či sa to už hlavne z českej strany neprejavuje. V Česku sa nečíta slovenská literatúra, slovenské filmy sa dabujú do češtiny a naše deti slovenčine prestávajú rozumieť. V tom by som videl nešťastie," uviedol Kosatík.
V knihe Slovenské storočie vyjadruje Kosatík názor, že 20. storočie bolo pre tento národ storočím šťastným. „Oni v roku 1918 začínali z inej štartovnej čiary ako Česi. U nás bol rozvinutý politický život – strany, kultúrne organizácie, športové spolky a podobne. Kde oni pod tlakom Maďarov ako národ umierali, ich inteligencia bola tenká a politikov mali len niekoľko málo stoviek a národný život v podstate neexistoval. Keď im spoločný štát umožnil vzostup, bolo vidieť, ako je na to národ pripravený, takže hoci s nesmiernymi peripetiami stúpal hore," upozornil Kosatík.
Symbolickým zavŕšením vývoja slovenského národa sa podľa Kosatíka stal rok 1998, keď sa demokratické strany dohodli na spoločnom postupe, ako zbaviť premiérskej funkcie autoritárskeho Vladimíra Mečiara (HZDS). "Myslím si, že aj česká politika sa z toho akýmsi spôsobom poučila v našich minuloročných parlamentných voľbách, kedy vyhrala päťkoalícia (ODS, TOP 09, KDU-ČSL, Piráti a STAN). Takže sme možno od nich trochu opisovali," podotkol.
Ďalšia Kosatíkova publikácia Slovensko 30 rokov potom popisuje príbeh samostatného slovenského štátu. Autor si myslí, že Slováci vždy mali veľký talent na veľké krízy, ale veľmi rýchlo sa z nich svojou vnútornou energiou dokázali spamätať. V
"Je vidieť, že Slovensko je mladý národ, ktorý sa ešte len hľadá. Oni nemali svojho Karla Havlíčka Borovského, ktorý by ich po osobnej skúsenosti varoval, že to v Rusku v žiadnom prípade nie je nejaká idyla, nemali Tomáša Garrigua Masaryka ako my za hilsneriády, ktorý by im povedal, že povera o rituálnej vražde je nezmysel a antisemitizmus je odporná vec a podobne,“ povedal Kosatík.
Spisovateľ Pavel Kosatík sa zaoberá históriou 19. a 20. storočia. Napísal životopisy T. G. Masaryka, Jána Masaryka, Ferdinanda Peroutka, Pavla Tigrida, Věry Čáslavskej, Emila Zátopka a ďalších. Je autorom mnohých kníh esejistických, scenáristom televíznych cyklov Samizdat a České storočia. Získal mnohé ocenenia, okrem iného Cenu Toma Stopparda či Cenu Ferdinanda Peroutky.
