Nové knihy Môj najslávnejší únik a Bican proti Čepičkovi popisujú problémy hráčov futbalu a hokeja s komunistickým režimom v bývalom Československu. V publikácii Karla Knapa Môj najslávnejší únik svoj výnimočný príbeh rozpráva najlepší strelec v dejinách hokejovej reprezentácie Václav Nedomanský. Šesťstostránkové dielo Zdeňka Žigmunda Bican proti Čepičkovi s podtitulom Futbal v stalinistickom Československu ponúka dramatický obraz najobľúbenejšieho a najrozšírenejšieho športu na pozadí politických procesov a triednej justície. ČTK o tom informovali zástupcovia knižných vydavateľstiev.
Československý športový idol Nedomanský, ktorý po prekonaní železnej opony uspel v najslávnejšej hokejovej lige NHL, v otvorenej spovedi okrem iného odhaľuje zákulisia reprezentačných triumfov nad sovietskymi hokejistmi či svojho napínavého úniku z totalitnej vlasti. Nijako neprikrášľuje ani pobyt v Kanade, kde si musel zvykať na iný životný aj herný štýl, líči právny spor s advokátom a športovým manažérom Alanom Eaglesonom aj bitku s vážnou chorobou.
"V Kanade sa môj život nepremenil na bezhraničnú idylu. Ako bláhový prisťahovalec s chabou znalostí angličtiny som za oceánom ťažko začínal a neskôr musel stráviť mamutie porcie sklamania. Napriek tomu som na svoj "Big Escape" patrične hrdý," píše v predslove knihy sedemdesiatdva, ktorý je dnes členom českej i slovenskej hokejovej siene slávy, Siene slávy IIHF a Hokejovej siene slávy v Toronte.
Karel Knap od roku 1995 pracoval v športovom oddelení MF DNES. Od augusta 2005 viedol rubriku Víkend. Teraz je hokejovým a tenisovým špecialistom spoločnej športovej rubriky MF DNES, iDNES.cz a Ľudových novín. Spolupracoval aj s časopisom Pro Hockey a televíznymi stanicami Nova a Sport 1. Napísal autobiografiu Roberta Reichela s názvom Kapitán zlatej generácie.
Žigmundova monografia Bican proti Čepičkovi sprevádzaná dvoma stovkami dobových fotografií voľne nadväzuje na jeho predchádzajúci titul Bican proti Hitlerovi. Autor sprevádza čitateľov dobou, kedy sa nerozhodovalo nielen na ihriskách, ale aj v sekretariátoch, prehry sa pričítali nešvárom minulosti a výhry triednemu uvedomeniu. Začína v deň februárového prevratu v roku 1948, kedy vznikol akčný výbor Československej asociácie futbalovej (ČSAF), ktorý obsadil sídlo asociácie ešte predtým, než sa Klement Gottwald vrátil z Hradu. Pokračuje obdobím stalinizmu, v dobách zjednotenej sokolskej telovýchovy v rokoch 1948 až 1952 a dostáva sa do obdobia telovýchovy štátnej, kedy nastávajú čiastkové reformy a uvoľňujú sa styky s cudzinou.
Kniha približuje osudy futbalistov v súkolesí politických procesov, represií a perzekúcií. Sprístupňuje neznáme fakty z vyšetrovacích spisov, súdnych pojednávaní a kádrových posudkov hráčov, trénerov a činovníkov obviňovaných z vlastizrady, špionáže či spolupráce s cudzími rozviedkami. Podrobne sa venuje príbehom emigrácie, opisuje dramatické úteky, úspechy i peripetie známych futbalistov, ktorí opustili republiku. Neprehliada však ani pokroky a vysvetľuje, ako zo stalinistického obdobia, ktoré zviedlo futbal na scestie, vzišla dekáda, ktorá bola v histórii tuzemského futbalu najúspešnejšia.
Zdeněk Žigmund vyštudoval medzinárodné vzťahy a žurnalistiku. Vo svojich knihách si všíma politické, ekonomické a spoločenské súvislosti futbalu, najpopulárnejšie odvetvie športu skúma v kontexte ideí, médií a kultúry. Urobil tak napríklad v monografiách Futbal v tieni Duceho. Príbeh Zlatých chlapcov, Na ľavom krídle Edvard Beneš. Prezident na ihrisku a na Hrade alebo Bican proti Hitlerovi. Futbal v Protektoráte Čechy a Morava.
