Bývalý minister vnútra ČSFR a riaditeľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš zomrel v júni v roku 2006.
Autorom knihy Ján Langoš. Strážca pamäti je priateľ Langoša a dlhoročný novinár Alexander Balogh, ktorý v minulosti pracoval pre SME a dnes pre Denník N.
„Niekedy v sedemdesiatych rokoch sme boli obaja súčasťou širšieho spoločenstva ľudí, ktoré sa sformovalo počas vysokoškolského štúdia. Na Gorazdovej ulici v Bratislave bol dom, v ktorom vtedy na priváte bývala partia cezpoľných, čo odišli z internátu v Horskom parku. Vzácnou zhodou okolností sa vykryštalizovali ľudia veľmi podobného zmýšľania, orientovaní na kultúru a slobodomyseľnejšie fungovanie, ktorí potom pravidelne chodievali dovolenkovať na povestné Brízgalky na Kysuciach. Dodnes sa ľuďom z tejto partie hovorí brýzgalkovskí gorazďáci," povedal Balogh v rozhovore pre denník SME.
Kniha nechce byť investigatívnym dielom, skôr prináša civilný pohľad na život a zmýšľanie Langoša. "Hoci autor i respondenti, samozrejme, neobchádzajú kľúčové udalosti života tohto disidenta a politika, kniha nie je investigatívnym dielom a nekladie si za cieľ byť historiografickou ani politologickou publikáciou," píše vydavateľ. „Investigatívna kniha o jeho politickom pôsobení už dávno mala vyjsť. Moja knižka je skromným príspevkom, ktorý by k písaniu mohol niekoho vyburcovať. Chcel som vystihnúť len jeho priateľský, civilný portrét, podľa možnosti bez pátosu," povedal Balogh.
Knihu, ktorá prináša portrét Jána Langoša prostredníctvom rozprávania jeho rodiny, priateľov a známych, tvoria dva druhy navzájom sa prelínajúcich textov – autorov rozhovor s Langošovou manželkou Gabrielou a prerozprávané stretnutia s približne dvadsiatkou podstatných ľudí Langošovho života.
Na Langoša v knihe spomína aj Peter Zajac: „Nikdy sa nevystrkoval do popredia, ani neskôr, keď bol predsedom Demokratickej strany. Až sa moja manželka Alta čudovala, ako môže byť taký introvert predsedom politickej strany." Veľa nechýbalo, a Jano Langoš sa mohol stať predsedom slovenskej vlády, no vtedy ho oslovil Václav Havel s ponukou viesť federálne ministerstvo vnútra, píše sa v knihe. „Dodnes neviem," pokračuje Zajac, „či by nebolo lepšie, keby bol zostal v Bratislave. Jano bol vľúdny a mierny v osobných kontaktoch a vo vystupovaní, a pritom veľmi pevný v postojoch. Keď bolo treba niečo ťažké vyriešiť, zavolali sme ho a on prišiel z Prahy."
Predslov napísal novinár Martin M. Šimečka. Záver knihy, ktorá ponúka veľké množstvo fotografií, tvoria dva monologické texty dcér Jána Langoša.
Ján Langoš svoj život zasvätil vzdoru voči komunizmu ako prejavu zla a neslobody. Vždy vytrvalo a dôsledne hájil základné ľudské práva platné pred i po roku 1989 na Slovensku, vo východnej Európe aj na celom svete- pritom boli pre neho kľúčové dva princípy: pamäť a solidarita.
