Vo veku 85 rokov zomrel známy novinár a propagátor vedy Karel Pacner (VIDEO)

Vo veku 85 rokov zomrel známy novinár a propagátor vedy Karel Pacner (VIDEO) Ilustr. foto: Omediach.com

 Vo veku 85 rokov dnes zomrel novinár a spisovateľ Karel Pacner. Písal predovšetkým knihy o kozmonautike a vesmíre, neskôr tiež o moderných dejinách a špionáži. Dlhé roky pôsobil v denníku Mladá fronta, kde sa venoval popularizácii vedy. V roku 1969 bol ako novinár v USA na štarte misie Apolla 11. O jeho úmrtí dnes informoval server Aktuálně.cz.

Kozmický výskum bol hlavným záujmom Pacnerovho písania. Prvé kroky človeka na Mesiaci aj vďaka svojej skúsenosti, kedy v júli 1969 priamo z floridského mysu Canaveral a z riadiaceho strediska v texaskom Houstone sledoval let Apolla 11 na Mesiac, opísal vo svojej knihe ... a veľký skok pre ľudstvo (1971).

Pacner vo svojich knihách zachytil aj ďalšie významné medzníky v dejinách kozmonautiky, v roku 1976 vyšla jeho kniha Sojuz volá Apollo o prvej spoločnej sovietsko-americkej kozmickej misii. Prvému letu československého kozmonauta Vladimíra Remka sa potom venoval v knihe Deväť dní kozmických (1978).

Na úmrtie Karla Pacnera, ktorý 29. marca oslávil 85. narodeniny, upozornil na twitteri tiež šéf Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. "Odišiel nesmierne pracovitý spisovateľ a slušný človek, ktorý dokázal priblížiť prácu spravodajských služieb širokej verejnosti," uviedol.

Kníh napísal Pacner celkom viac ako 60, do posledných dní bol tiež aktívny na svojej webovej stránke, kde komentoval dianie v spoločnosti a kultúre. Populárne sú napríklad jeho knihy o špiónoch, veľkých špionážnych operáciách či génioch 20. storočia.

 

Karel Pacner sa narodil 29. marca 1936. Písanie ho priťahovalo už od mladosti, vydával skautský a neskôr školský časopis. Po absolvovaní Vysokej školy ekonomickej v Prahe nastúpil v lete 1959 do redakcie denníka Mladá fronta ako redaktor pre popularizáciu vedy. Za normalizácie sa podieľal na výrobe televízneho seriálu o kozmonautike. Počas nežnej revolúcie bol členom dočasného vedenia Mladej fronty, v roku 1990 dopomohol osamostatneniu denníka, jeho privatizáciu a predaj západnému investorovi. V 90. rokoch pre Českú televíziu pripravil podklady k seriálu o československej špionáži. Roku 2001 odišiel z redakcie Mladej fronty DNES do dôchodku, aj neskôr ale publikoval v novinách a časopisoch a spolupracoval s rozhlasom a televíziou.