Ilustr. reprofoto EP
Švédsky najvyšší súd zamietol vydanie tureckého novinára Bülenta Keneşa, ktoré požaduje turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa Turecka je Keneş podozrivý z účasti na pokuse o prevrat v roku 2016. Novinár sa domnieva, že Ankara sa jeho vydania domáha kvôli jeho kritickým názorom na Erdoganovu vládu. Spory o vydanie môžu skomplikovať švédsky vstup do NATO, pretože Erdogan pohrozil Štokholmu, že nenechá v parlamente ratifikovať jeho žiadosť, pokiaľ Ankare v otázke vydania údajných teroristov nevyhovie.
Keneş bol šéfredaktorom najväčšieho anglicky písaného denníka v Turecku Today's Zaman, ktorého aktivity zastavili v roku 2016 úrady. Denník bol k vláde veľmi kritický.
Teraz žije Keneş v Štokholme, kam utiekol po pokuse časti tureckej armády o prevrat v roku 2016. Erdoganov režim ho obviňuje z členstva v hnutí duchovného Fethullaha Gülena, ktorému turecký prezident pripisuje zosnovanie pokusu o puč.
"Je zrejmé, že v tomto prípade existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia vydaniu. Pri jednom podozrení z trestného činu nie je splnená požiadavka obojstrannej trestnosti," uviedol člen švédskeho najvyššieho súdu Petter Asp.
Obojstranná trestnosť je požiadavka, aby dotknuté konanie bolo považované za trestný čin tak v krajine, kde sa podozrivá osoba nachádza, ako aj v krajine, ktorá žiada o jej vydanie na účely trestného konania. Býva tradičnou podmienkou extradície.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO tento rok v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá začala vo februári. Vstup týchto severských krajín do aliancie musí schváliť všetkých 30 členských krajín NATO, z ktorých 28 tak už urobilo. Okrem Turecka to ešte neurobilo Maďarsko.
Ankara tvrdí, že žiada o vydanie ľudí, ktorí spolupracovali s teroristickými organizáciami. Najčastejšie spomínaná je Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa od 80. rokov usiluje o vytvorenie samostatného Kurdistanu. Turecko ale považuje za teroristickú skupinu aj kurdské oddiely YPG v Sýrii či priaznivcov duchovného Gülena.
