Fidesz pripravil zákon, ktorý má obmedziť organizácie financované zo zahraničia

Fidesz pripravil zákon, ktorý má obmedziť organizácie financované zo zahraničia Ilustr. foto: Omediach.com

Strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána v útorok večer predložila návrh zákona, ktorý by vláde umožnil obmedzovať, penalizovať a potenciálne zakazovať organizácie, ktoré označia za hrozbu pre národnú suverenitu. Napísala to dnes agentúra AP. Podľa agentúry Reuters by návrh umožnil Úradu na ochranu suverenity (SPO) zostaviť zoznam organizácií financovaných zo zahraničia, ktorých činnosť úrady označia za hrozbu, a obmedziť ich aktivity.

 

Na zozname by sa organizácie mohli ocitnúť, ak SPO rozhodne, že ich činnosť "podkopáva nezávislý, demokratický a na právnom štáte založený charakter Maďarska" alebo narúša "maďarskú kresťanskú kultúru". Za hrozbu by mohlo byť považované aj spochybňovanie nadradenosti manželstva či rodiny, podotkol Reuters. Organizáciu na zozname by čakalo monitorovanie bankových účtov zo strany úradov, ktoré by mohli zablokovať finančné prostriedky zo zahraničia, ak by ich označili za hrozbu.

Podľa AP by organizácie museli získať na financovanie zo zahraničia zvláštne povolenie od maďarských úradov. Ak dostali neschválené zahraničné financovanie, hrozila by im pokuta 25-krát vyššia, než bola čiastka samotného prijatého financovania, napísala AP. Podľa Reuters v návrhu zákona sa píše, že ak by organizácia nebola schopná pokutu zaplatiť do 15 dní, musela by ukončiť činnosť.

Ide o významnú eskaláciu dlhodobých zásahov vlády proti kritickým médiám a mimovládnym organizáciám, napísala AP, podľa ktorej parlament bude o návrhu zrejme hlasovať v najbližších dňoch a dá sa čakať, že ho schváli, pretože má Fidesz v zákonodarnom zbore dvojtretinovú väčšinu.

Orbán dlhodobo obviňuje politických oponentov, mimovládne organizácie a médiá zo služby zahraničným záujmom, napísala už skôr agentúra AFP. Maďarsko pod jeho vládou roky bojuje proti mimovládnym organizáciám a nezávislým médiám a prijíma zákony, ktoré podľa kritikov majú za cieľ stigmatizovať a brzdiť zoskupenia, ktoré poskytujú ochranu ženám či menšinám, ponúkajú podporu v oblasti ľudských práv alebo odhaľujú korupciu na úradoch, napísala AP.

Tieto snahy zintenzívnili v roku 2023, kedy Orbánova vláda zriadila Úrad na ochranu suverenity, ktorý má za úlohu vyšetrovať organizácie a médiá, ktoré podľa neho uplatňujú zahraničný vplyv. Úrad vznikol na základe maďarského zákona o zvrchovanosti, ktorý jeho kritici v Maďarsku aj v zahraničí nazývajú nástrojom Orbánovej vlády na potláčanie oponentov. Prirovnávajú ho k ruskému zákonu o "zahraničných agentoch", ktorý Moskva používa na umlčanie kritikov. Podľa vládnej strany Fidesz je nevyhnutný na ochranu pred zahraničnými politickými zásahmi.

Mnoho maďarských nezávislých médií a mimovládnych organizácií čeliacich rastúcemu tlaku zo strany vlády sa stále viac spolieha na medzinárodné granty a pomoc, podotkla AP.

Európska komisia (EK) sa Maďarsko kvôli zákonu rozhodla zažalovať, pretože podľa nej porušuje právo Európskej únie. Orbánova vláda vedie s EK množstvo sporov o reformy, ktorými sa podľa komisie aj niektorých členských štátov EÚ pokúša obmedzovať demokraciu v krajine. Orbán tvrdí, že chráni Maďarsko pred nežiaducim vplyvom liberálnych hodnôt presadzovaných Bruselom. EÚ zablokovala miliardy eur určených pre Maďarsko kvôli porušovaniu princípov právneho štátu.

Orbán je pri moci nepretržite posledných 15 rokov a je najdlhšie slúžiacim lídrom v únijnej krajine, upozornila AP, ktorá pripomenula, že Maďarsko budúci rok čakajú parlamentné voľby. Na tie upozorňuje aj Reuters, podľa ktorého Orbánov Fidesz čelí bezprecedentnej výzve, ktorá sa zrodila s novou opozičnou stranou vedenou Péterom Magyarom.