Foto: Facebook Petr Pavel
Experti dnes na zámku v Lánoch otvorili list so slovami prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Dokument, ktorý mohol podľa niektorých historikov obsahovať posledné Masarykove slová zaznamenané pred jeho smrťou v septembri 1937, na sprístupnenie čakal 20 rokov v archíve.
Historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied SR ale po prvej prehliadke uviedla, že text vznikol najskôr v lete 1934. V päťstránkovom liste, ktorý Masaryk údajne nadiktoval svojmu synovi Jánovi, sa píše o blízkosti konca života a pohrebu. Text sa venuje aj národnostným otázkam Československa a spomína potrebu vzdelanosti. Výsledky ďalšej analýzy listu by mohli byť do mesiaca.
Dokument odovzdal Národnému archívu 19. septembra 2005 tajomník Jána Masaryka Antonín Sum s pokynom uchovať ho dve desaťročia. Vyzerá autenticky, povedala Hájková novinárom zhruba po štvrťhodinovej prehliadke. Text na zažltnutých listoch bol takmer celý napísaný v angličtine, rukopis je podľa Hájkovej ťažko čitateľný, napísaný na materiáli s Masarykovými znakmi, číslovanie listov dodal Sum. Hájková odhadla, že list vznikol v lete 1934, keď sa Masaryk domnieval, že umiera. Podľa nej pri tomto zázname mohli byť aj iní ľudia, napríklad Masarykova dcéra Alice alebo Edvard Beneš, ktorý Masaryka v roku 1935 vystriedal v prezidentskej funkcii.
"Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci, viete ako, ale musíte byť opatrní," citovala Hájková z listu. Za hlavné oznámenie označili slová o tom, že nie je možné toho veľa urobiť, ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi. "Ľudia sú radi hlúpi, nerobte im to jednoduché a hádajte sa s nimi," citovali ďalšie slová. Otvorenia dokumentu sa v Lánoch zúčastnil český prezident Petr Pavel, ktorý predtým vo vysielaní Českého rozhlasu Rádiožurnálu (ČRo) pripomenul Masarykove slová, že vlastenectvo je láskou k vlastnému národu, nie nenávisťou k tým ostatným. Dnešnú akciu ČRo pripravil v spolupráci s Národným archívom, Masarykovým ústavom a Archívom AV ČR.
List podľa Hájkovej miestami vyzerá ako politické posolstvo, ako sa správať k obyvateľom multinacionálneho Československa. Nemci by v Československu podľa textu mali zostať. "Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac," parafrázovala Hájková Masarykove slová. Kňaza a slovenského politika Andreja Hlinku, ktorý sa aktívne usiloval o posilnenie národného uvedomenia Slovákov, Masaryk podľa dokumentu označil za hlupáka, ktorý si zadal s Maďarmi. Zaslúži si ale odpustenie, uviedol aj prvý československý prezident.
