Reprofoto EP
Za uplynulý rok bolo vo svete pri výkone svojho povolania zabitých 67 novinárov, takmer polovica z nich zomrela pri pokrývaní konfliktu medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas v palestínskom Pásme Gazy. Štyria z piatich zabitých novinárov sa stali obeťou vojny alebo organizovaného zločinu. V dnes zverejnenej každoročnej správe o počte zabitých a tiež väznených žurnalistov o tom informovala medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). V minulom roku RSF evidovala 66 zabitých novinárov.
"Práve k tomu vedie nenávisť voči novinárom. Tento rok viedla k smrti 67 novinárov - nie náhodné alebo ako vedľajšie obete. Boli zabití, stali sa terčom kvôli svojej práci," vyhlásil šéf RSF Thibaut Bruttin. "Kritika médií je legitímna a mala by slúžiť ako impulz k zmenám, ktoré zaistia prežitie slobodnej tlače, piliera demokracie. Nikdy však nesmie skĺznuť k nenávisti voči novinárom, ktorá je z veľkej časti vyvolaná - alebo zámerne podnecovaná - taktikou ozbrojených síl a zločineckých skupín," dodal.
Najnebezpečnejším miestom pre novinársku prácu bolo opäť Pásmo Gazy, kde za uplynulých 12 mesiacov zahynulo pri výkone povolania najmenej 29 novinárov. Od októbra 2023, keď konflikt vypukol po teroristickom útoku Hamasu na Izrael, izraelská armáda zabila takmer 220 reportérov, najmenej 65 z nich kvôli ich práci alebo pri práci, uvádza RSF vo svojej štatistike.
Druhou najrizikovejšou krajinou s deviatimi zabitými tento rok bolo Mexiko, kde sa novinári stávajú terčom drogových kartelov a organizovaného zločinu. Traja novinári sa stali obeťou cielených útokov ruských dronov na Ukrajine, ktorá sa štvrtý rok bráni ruskej agresii.
Novinári sú ohrozenejší vo vlastných krajinách ako v zahraničí. Tento rok boli zabití dvaja zahraniční novinári, jedným z nich bol francúzsky fotoreportér Antoni Lallican, ktorý zahynul práve pri údere ruského dronu na Ukrajine. Všetci ostatní zabití informovali o dianí vo svojich krajinách.
Zadržiavaných či väznených je v súčasnosti 503 novinárov po celom svete. Najväčším väzením pre novinárov zostáva Čína so 121 zadržiavanými, na druhú priečku z minuloročnej piatej však vyskočilo Rusko so 48 väznenými. Treťou najväčšou väznicou sveta je pre novinárov Barma so 47 zadržiavanými. Režim Vladimira Putina však väzní najviac zahraničných novinárov, za mrežami tam je 26 ukrajinských reportérov; druhý je v tomto smere Izrael s 20 väznenými Palestínčanmi.
Štatistika sa venuje aj počtu novinárov držaných ako rukojemníkov, ktorých je aktuálne 20 v štyroch krajinách krajinách sveta. Najhoršia situácia bola v tomto ohľade tento rok v Jemene, kde húsijskí povstalci uniesli sedem novinárov, a v zajatí ich tak teraz držia celkom deväť.
Za nezvestných RSF označuje 135 novinárov v 37 krajinách sveta, niektorí z nich sa nezvestných vyše 30 rokov. V Sýrii zostáva po porážke Islamského štátu aj režimu bývalého prezidenta Bašára Asada 37 nezvestných novinárov; tento trend sa však prudko rozšíril napríklad aj v Mexiku, kde je teraz nezvestných 28 novinárov, upozornila organizácia.
