Ilustr. reprofoto EP
Vlády piatich členských štátov Európskej únie zámerne podkopávajú princípy právneho štátu, zatiaľ čo v šiestich ďalších krajinách, vrátane historicky stabilných demokracií, sú tieto štandardy na zostupe. Vyplýva to z výročnej správy, ktorú zverejnila európska mimovládna organizácia na ochranu občianskych slobôd Liberties a o ktorej informoval server denníka The Guardian.
Skupina na základe údajov od viac ako 40 mimovládnych organizácií z 22 krajín označila Bulharsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko a Slovensko za takzvaných boriteľov, teda krajiny, ktorých vlády aktívne demontujú právny štát.
Na Slovensku vlani došlo za populistickej, autoritárskej a promoskevskej vlády Roberta Fica k úpadku právneho štátu vo všetkých sledovaných oblastiach - v súdnictve, boji proti korupcii, slobode médií a systému kontrol a ochrán občianskej spoločnosti. Podobne ponurá situácia panuje v Bulharsku, uvádza sa v obsiahlej, viac ako 800 stránkovej siedmej výročnej správe Liberties o stave právneho štátu v EÚ. Maďarsko, kde by po voľbách 12. apríla mohol po 16 rokoch prísť o moc Viktor Orbán, podľa nej zostáva kategóriou samo o sebe, keď naďalej presadzuje čoraz regresívnejšie zákony a politiku bez akejkoľvek známky zmien.
Z ďalších krajín správa označila Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Maltu, Nemecko a Švédsko za "upadajúce" štáty. Teda krajiny, kde je právny štát v niektorých oblastiach na ústupe, nie je to však súčasťou celkovej politickej stratégie. Vzhľadom na prevažne silné demokratické tradície týchto krajín je to napriek tomu znepokojujúce a ukazuje to, že erózia právneho štátu sa neobmedzuje na niekoľko málo outsiderov, poznamenala skupina.
Česko, Estónsko, Írsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Grécko, Slovinsko a Španielsko boli zaradené do kategórie "stagnujúcich krajín", definovaných ako tie, v ktorých sa stav právneho štátu vlani významne nezlepšoval ani nezhoršoval. Status "dráča", ktorého vláda aktívne zlepšuje dodržiavanie zásad právneho štátu, si zo sledovaných krajín vyslúžilo iba Lotyšsko.
Pokiaľ ide o Poľsko, zaradené medzi stagnujúce krajiny, terajší premiér Donald Tusk sa síce snaží obnoviť kľúčové prvky právneho štátu, ako je nezávislá justícia, poškodené za predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), jeho snahy však brzdia prezidentské veto. Pomalý postup Poľska tak podľa Liberties ukazuje, aké "náročné a krehké môže byť obnovenie skompromitovanej nezávislosti inštitúcií".
Správa ďalej uvádza, že mechanizmy EÚ na boj proti oslabovaniu právneho štátu sú z veľkej časti neúčinné, pretože väčšina členských štátov nedokázala pretaviť únijné pokyny do konkrétnych krokov, a to aj cez roky opakované odporúčania Európskej komisie. Liberties zistila, že 93 percent všetkých odporúčaní obsiahnutých vo vlastnej správe komisie o stave právneho štátu za rok 2025 bolo prevzatých z predchádzajúcich rokov, mnohokrát úplne bez zmeny, zatiaľ čo počet nových odporúčaní sa v porovnaní s rokom 2024 znížil na polovicu.
Stav právneho štátu podľa správy vlani najviac utrpel v oblasti demokratických kontrol a ochrán, teda pokiaľ ide o schopnosť nezávislých mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti organizovať sa, napádať rozhodnutie vlády a poháňať ju na zodpovednosť. Pokrok podľa Liberties nenastal ani pri ďalšom pilieri právneho štátu, justícii. Správa tu poukazuje najmä na rastúci trend čoraz kritickejšieho či nepriateľskejšieho politického diskurzu voči súdnictvu a inštitúciám v oblasti ľudských práv.
Významný pokrok nenastal ani v boji proti korupcii, konštatuje správa. A pokiaľ ide o slobodu médií, len hŕstka štátov dosiahla znateľné zlepšenie. Útokov na novinárov naopak pribudlo v Bulharsku, Chorvátsku, Taliansku, Holandsku a na Slovensku.
