V tomto roku bolo do konca októbra prijatých na linku tiesňového volania 112 spolu viac ako 900-tisíc volaní. Za uplynulé tri roky to bolo viac ako 3,7 milióna volaní: 1 143 719 volaní v roku 2018, 1 223 864 volaní v roku 2017 a 1 343 253 volaní v roku 2016. Zo štatistík vidieť, že počet volaní na tiesňovú linku 112 má z roka na rok klesajúcu tendenciu.
Trend znižovania počtu volaní súvisí predovšetkým so zvyšovaním povedomia o tomto Európskom čísle tiesňového volania, v ktorom sa pravidelne Slovenská republika umiestňuje na popredných miestach v rámci štátov EÚ. „Som nesmierne rada, že občania a predovšetkým deti si začínajú uvedomovať, že na toto číslo je potrebné volať len v prípadoch, kedy je naozaj potrebné poskytnutie pomoci. Za prvých desať mesiacov roka 2019 bolo vyše 57 % volaní na 112 oprávnených, teda pomoc bola potrebná,“ povedala ministerka vnútra Denisa Saková.
Pri volaní na 112 je volajúci automaticky smerovaný na koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému podľa územnej príslušnosti. V súčasnosti máme na Slovensku osem koordinačných stredísk IZS, ktorých územná príslušnosť sa odvodzuje od hraníc bývalých krajov - Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Banská Bystrica, Prešov, Košice. Na každom z týchto koordinačných stredísk slúžia za normálnych okolností 4 operátori, ktorí sa striedajú v 12-hodinových zmenách.
Na základe štatistických výstupov môžeme konštatovať, že najviac volaní na 112 je v rámci týždňa v piatok a v sobotu. Špeciálne ide o volania prijaté v nočných hodinách z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu. Najviac volaní každý rok zaznamenávame v Košickom kraji a najmenej v Trenčianskom.
Európske číslo tiesňového volania 112 je jediné tiesňové číslo, z ktorého je možné vyžiadať si pomoc aj z telefónov bez SIM karty alebo z oblastí, kde volajúci nemá „signál“ svojej domovskej mobilnej siete.
„Ministerstvo vnútra SR zaviedlo od 1. januára 2018 možnosť tzv. alternatívneho prístupu k službám pomoci v tiesni prostredníctvom SMS správ na linku 112. Využívanie tejto služby je bezplatné, tak isto ako tiesňové volania. Nie je podmienené žiadnou registráciou, nutnosťou sťahovať aplikáciu alebo akokoľvek meniť nastavenia mobilného zariadenia. Treba však dodať, že na rozdiel od tiesňového hovoru na 112 je v prípade tiesňovej SMS nutné mať v telefóne vloženú SIM kartu slovenského operátora,“ informovala ministerka vnútra. A dodala: „Primárnou cieľovou skupinou tejto služby sú sluchovo a rečovo znevýhodnené osoby. Ďalšími skupinami občanov, pre ktorých je táto služba určená, sú napríklad obete domáceho násilia, svedkovia páchania trestných činov alebo všeobecne všetky osoby, ktoré by tiesňovým volaním a hovorením mohli byť vystavené ohrozeniu života a zdravia“.
Ministerstvo vnútra v tejto súvislosti pripomína, že tiesňové volanie je primárnym spôsobom vyžadovania pomoci v tiesni a občan by mal aj naďalej prednostne zatelefonovať na linku 112. V prípade posielania SMS je dôležité byť stručný a vecný tak, aby operátor dokázal čo najrýchlejšie určiť hlavne čo sa stalo, kde a komu sa stalo.
Pri zavádzaní tejto služby Sekcia krízového riadenia MV SR úzko spolupracovala so zástupcami sluchovo a rečovo znevýhodnených osôb, najmä Národnou radou nepočujúcich a nedoslýchavých v SR, ktorej zástupca vykonal v spolupráci so Sekciou krízového riadenia školenia pre všetkých operátorov 112, na ktorých sa sústredil hlavne na špecifiká komunikácie so sluchovo a rečovo znevýhodnenými osobami.
Za prvý rok od spustenia služby koordinačné strediská IZS prijali takmer 30 000 SMS správ. V roku 2019 to bolo v období od začiatku roka do konca septembra zatiaľ 17 823 SMS správ. Väčšina týchto správ bola neopodstatnená. Sekcia krízového riadenia bude aj naďalej postupovať v nastolenom trende zjednodušovania a zrovnoprávňovania prístupu k službám pomoci v tiesni pre všetkých občanov.
