Aj WWF Slovensko spolu s partnermi pracuje na monitoringu a zozname bariér vhodných na odstránenie a hodnotení spôsobu ich spriechodnenia. Odstránenie nefunkčných a starých prekážok je najlepší spôsob spriechodnenia rieky.
WWF (Svetový fond na ochranu prírody) dnes zverejnil správu „Potenciál odstránenia bariér pre opätovné prepojenie európskych riek“, ktorá analyzuje 30 000 rôznych prehradení na veľkých a stredných riekach v Európe [1]. Analýza vzorky približne 3 % z odhadovaného 1 milióna prehradení identifikovala vyše 7 300 prekážok, ktoré majú vysoký alebo dobrý potenciál na odstránenie, čo by pomohlo oslobodiť spolu takmer 50 000 km riek v 27 členských krajinách Európskej únie.
„25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek, to je cieľ, ktorý si Európska komisia stanovila v Stratégií EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. My sme sa v správe pozreli len na tri percentá zo zhruba milióna bariér na európskych riekach a vidíme potenciál oslobodiť skoro 50 tisíc kilometrov! To je viac ako dvojnásobok nášho spoločného záväzku. Analýza ukazuje, že ambície, ktoré si dala Európska komisia, môžu byť oveľa vyššie, aby sme maximalizovali potenciál obnovy sladkovodných ekosystémov, “ hovorí Andreas Baumüller z bruselskej kancelárie WWF EPO (WWF European Policy Office).
Aj na Slovensku existuje množstvo prehradení, ktoré spôsobujú fragmentáciu riek. Tieto bariéry sú často v zlom technickom stave, nemajú funkčný rybovod, alebo stratili kapacitu a funkciu vplyvom sedimentácie. Vo viacerých prípadoch spôsobujú škody na životnom prostredí. WWF Slovensko v koordinácii so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. a Štátnou ochranou prírody SR pracuje na monitoringu a podrobnejšom zozname bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych spôsobov spriechodnenia rieky. Doplní zoznam prioritných bariér, ktorý už je vo Vodnom pláne, pričom WWF Slovensko pracuje na prehodnotení spôsobu ich spriechodnenia.
„Aj Slovensko sa musí podieľať na spoločnom záväzku oslobodzovať európske rieky. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že odstránenie bariér nie je to isté, ako postaviť pri prekážke rybovod. Odstránenie by malo mať prioritu, pretože len v tom prípade dokážeme obnoviť pôvodnú podobu riečnej krajiny, s nivou, prepojením na staré bočné ramená, na podzemné vody. A rovnako okrem migrácie rýb vrátime rieke pôvodnú dynamiku a umožníme aj prirodzený tok živín či sedimentov,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Európske rieky patria medzi najviac fragmentované na svete, teda ich prehradzuje najviac priehrad, prehrádzok, malých vodných elektrárni, či iných typov bariér. Ako v správe upozornila Európska environmentálna agentúra, práve bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je až 60 % riek v Európe v zlom ekologickom stave a sú kľúčovou príčinou poklesu sladkovodnej biodiverzity. Podľa Správy o stave planéty 2020, ktorú vydáva WWF, pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent.
Na Slovensku nie je podľa hodnotenia vyplývajúceho z Rámcovej smernice o vode v dobrom stave 45 % riek a stráca sa z nich život. Podľa červeného zoznamu vyhynulo na Slovensku až šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Prišli sme o migrujúce druhy rýb, ako vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruha morského či lososa atlantického.
Podľa smernice musia členské krajiny EÚ vrátiť riekam dobrý ekologický stav a potenciál do roku 2027. Ešte tento rok plánuje Európska komisia zverejniť návrh právne záväzných cieľov obnovy prírody v EÚ v zmysle Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Tento dokument by mal obsahovať ciele v oblasti odstraňovania bariér na riekach. Európske krajiny, vrátane Slovenska aktuálne pracujú na Vodnom pláne, ktorého súčasťou sú Plány manažmentu povodí, ktoré by mali obsahovať opatrenia na zlepšenie ekologického stavu vôd. Opatrenia musia byť dostatočne účinné a ambiciózne, aby sa podarilo napraviť trend zhoršovania stavu našich vôd. Ministerstvo Životného prostredia SR pripravuje aj novú vodohospodársku koncepciu s názvom Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.
