Počas pandémie u nás narástol počet nových pacientov s poruchami príjmu potravy až o 30 %. Anorexiou, pri ktorej človek odmieta prijímať potravu, bulímiou, pri ktorej sa strieda nekontrolované jedenie s hladovaním a zvracaním a záchvatmi prejedania, po ktorých nasleduje pocit hanby a odporu zo seba samého celosvetovo trpí viac ako 70 miliónov ľudí. Na tieto psychosomatické ochorenia, ich prevenciu aj liečbu upozorňuje Svetový deň porúch príjmu potravy, ktorý si pripomíname 2. júna.
Poruchy príjmu potravy majú rastúcu tendenciu. Čoraz viac sa objavujú u stále mladších ľudí, dokonca už u školákov na prvom stupni základných škôl. „V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, na špecializovanom pracovisku ťažko liečiteľných porúch príjmu potravy, máme od roku 2017 odliečených 136 hospitalizačných prípadov (128 poistencov). Kým v predpandemickom roku sa na tomto oddelení špecialisti starali o 26 poistencov VšZP, vlani si ústavnú liečbu vyžiadalo 32 mladých ľudí z radov našich klientov,“ konštatuje manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová.
Počet nových pacientov s poruchami príjmu potravy však za posledné dva roky vzrástol až o 30 %. Spúšťačom nebola ani tak pandémia, ako okolnosti s ňou súvisiace – najprv izolácia a neskôr obavy spojené s návratom do školy. Keď dieťa cíti strach a neistotu, zažíva intenzívny stres podnietený či už školou, sociálnymi sieťami alebo spoločenským dianím, ktorý však nevie pomenovať ani zvládať, kompenzuje si to tým, že začne kontrolovať seba a riešiť svoj vzhľad.
Poruchami príjmu potravy trpia rôzne typy detí. To, čo ich spája sú osobnostné črty. Takmer vždy ide o veľmi zodpovedného, cieľavedomého a empatického človeka so sklonmi k perfekcionizmu a preberaniu problémov iných ľudí na vlastné plecia. „Väčšinou ide o deti, o ktorých mi rodičia povedia, že dovtedy s nimi nikdy neboli problémy, dokonca nemali ani obdobie vzdoru,“ hovorí zo skúseností psychiatrička Martina Paulinyová.
Prevažná časť pacientov je nastavená na liečbu v domácom prostredí, ktorá sa deje pod intenzívnym dohľadom rodiča. „Psychiater je odborník na ochorenie, rodičia sú odborníci na dieťa, preto je potrebné úzko kooperovať. Úlohou rodiča je vytvárať upokojujúcu atmosféru, dieťa netrestať, netlačiť na neho, pretože to ešte viac zvyšuje jeho úzkosť. Čím väčšia úzkosť, tým väčší problém prehltnúť čo i len sústo. Psychologickú pomoc však potrebuje aj rodič. V situácii, keď nedokáže nakŕmiť dieťa sa cíti byť bezmocný, nekompetentný a ubíja ho pocit viny. Preto je našou úlohou viesť ho k sebadôvere a nádeji,“ opisuje náročnosť liečby zasahujúcu celú rodinu MUDr. Martina Paulinyová.
V najnovšej časti podcastu Všeobecne o zdraví hovorí odborníčka o spúšťačoch porúch príjmu potravy, jednotlivých fázach liečby a podrobne opisuje kľúčové kroky vedúce k úspešnému vyliečeniu. Tým najdôležitejším je práve vzťah rodičov s chorým dieťaťom, pre ktoré je potrebné vytvoriť bezpečné prostredie, prijať ho také, aké je, vyhýbať sa kritickým poznámkam týkajúcich sa nielen ich výzoru, ale aj jedla. Dieťa v tomto stave potrebuje veľa vnímavej pozornosti. Treba ho menej poučovať, menej mu vyčítať a viac počúvať, vnímať, čo sa s ním deje a snažiť sa pochopiť, že odmietanie jedla nie je rozmar či truc, ale prejav fóbickej úzkosti. Podľa slov lekárky, práve rodina môže byť zdrojom uzdravenia týchto detí.
Dievčatá postihuje anorexia zvyčajne vo veku 13 až 15 rokov. Druhá vlna choroby prichádza u mladých okolo dvadsiatky. „Pre svojich poistencom s poruchami príjmu potravy do 18 rokov (bulímia, anorexia) zabezpečujeme liečbu v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave na špecializovanom pracovisku ťažko liečiteľných porúch príjmu potravy. Liečba je určená deťom pri ťažkých stavoch anorexie a bulímie, ktoré nie je možné riešiť ambulantne,“ dodáva E. Peterová. Na špecializované pracovisko v Národnom ústave detských chorôb vás odporučí všeobecný lekár pre deti a dorast alebo iný lekár, ktorý lieči vaše dieťa na bulímiu alebo anorexiu.
