Ilustr. foto: ČST
Televízia začala v Československu pokusne vysielať v máji 1953, najskôr zo štúdia a postupom času aj z terénu. Prvý priamy televízny športový prenos si ľudia mohli naladiť 11. februára 1955. Diváci sa vtedy dočkali zápasu v ľadovom hokeji zo štadióna na Štvanici, ktorý zohral výber Prahy so švédskym klubom IF Leksand. Prenos mal nečakane veľký ohlas, a tak keď sa o desať dní neskôr vysielal zápas Československo-Kanada, boli v Prahe a okolí vypredané všetky televízory.
Pôvodne mali televízni diváci vidieť iba dve tretiny, ale nadšené telefonáty to zmenili. "Nakoniec sa odvysielal celý zápas. Za prvé hokej sa páčil, za druhé obraz aj zvuk chytili diváci až u Českých Budějovíc. To bolo prekvapenie, pretože panoval názor, že vysielač na Petříne má dosah len do okruhu 60 kilometrov," spomínal Vít Holubec, ktorý zabezpečoval prenos spolu s Josefom Valchárom. Televízia si ich vypožičala z rozhlasu, športová redakcia začala vznikať až o viac ako rok neskôr.
Televízne novinky si všimli samozrejme aj ostatné vtedajšie médiá. "Obrazový materiál, zachytený televíznymi kamerami, bol priamo na zimnom štadióne režijne spracovaný a prenášaný do televízneho vysielača. Kamery zachytávali nielen celkové pohľady na hraciu plochu, ale aj detaily hry, najmä pred gólmi, ktoré nemôže väčšina divákov na tribúnach ani dobre pozorovať," referoval.
Pražania, teda tím až na pár výnimiek zhodný s vtedajším československým reprezentačným výberom, mali do stretnutia raketový nástup a po deviatich minútach viedli už 4:0. Ako prvý rozjasal divákov na Štvanici aj pri televíznych obrazovkách už v druhej minúte krídelný útočník Vlastimil Hajšman, ktorý nakoniec k výhre 7:2 prispel hetrikom. O týždeň a pol neskôr ponúkla divákom prípravné stretnutie reprezentácie s Kanadou, považovanou vtedy za najlepšie mužstvo na svete, ktoré skončilo remízou 3:3.
Televízne športové prenosy išli potom rýchlo dopredu, už na začiatku roku 1956 mohli diváci sledovať zábery zo zimnej olympiády v talianskej Cortine d'Ampezzo, ktorá mala ukázať celej Európe možnosti televízie pri takej významnej udalosti. Talianska rozhlasová a televízna spoločnosť RAI preto v predstihu rozoslala všetkým partnerom na kontinente dotazníky o priamych prenosoch z dejiska hier. Vedenie Československej televízie (ČST) však túto ponuku nevyužilo a na prenosy sa rozhodlo takmer na poslednú chvíľu.
Možnosť prenosu nakoniec na mieste vyjednal redaktor denníka Mladá fronta Miroslav Hladký, ktorý narýchlo dohodol s talianskym partnerom - mimochodom rodákom z Brna, ktorý hovoril obstojne po česky - stručnú zmluvu. Obraz sa potom do českých prijímačov dostával zložitou cestou cez Nemecko (nedá sa už presne zistiť, či Východné alebo Západné), komentár vznikal v pražskom štúdiu, na základe nemeckých komentárov ho vytvárali reportéri Vít Holubec a Miloš Zouhar.
Hodinu pred polnocou z 27. na 28. januára 1956 sa tak na obrazovkách prijímačov - teda tých prijímajúcich objavil signál z Petřínskej rozhľadne, ktorý okrem Prahy a okolia dosiahol napríklad až do podhorí Jizerských hôr - objavil tretia tretina hokejového stretnutia ZSSR - Švédsko. Druhý deň dopoludnia nasledoval ešte priamy prenos z rýchlokorčuliarskeho závodu mužov na 500 metrov. Do konca hier odvysielala Čs. televízie ešte zhruba dve desiatky prenosov z hier, po ktorých konečne vznikla v televízii vlastná športová redakcia.
