Reprofoto Markíza
Rada pre vysielanie a retransmisiu začala včera správne konanie voči televízii Markíza za dva príspevky z júla tohto roka o smrti dvojročného dieťaťa, ktoré otec zabudol v aute. V prvom príspevku spomínala redaktorka starého otca, v druhom otca.
Spôsob, akým televízia Markíza spracovala reportáže o smrti dvojročného dieťaťa v rozhorúčenom aute, vyvolal množstvo rozhorčených reakcií divákov. Na radu prišli desiatky sťažností – výrazne viac, ako chodia obvykle.
V príspevku sa redaktorka Dana Brixová dožadovala odpovede od matky, ktorá sa práve dozvedela o smrti svojho dieťaťa. Diváci vyčítajú televízii, že nerešpektovala ľudskú dôstojnosť, súkromie trpacej rodiny, ako aj celkovo neetické správanie moderátorky voči matke, ktorá bola v šoku z tragédie. Redaktorka napriek tomu, že jej zronená matka na otázky o smrti jej dcéry neodpovedala, sa jej ďalej pýtala. Redaktorku pri obťažovaní matky zastavila až polícia.
Podľa názoru odborníkov z Kancelárie rady redaktorka ako aj televízia pochybili. Prinášame vám časť z posudku odborníkov Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu:
Vysielateľ divákom sprostredkoval zábery trpiacich rodičov priamo z miesta udalosti.
Príspevku ako takému nie je možné uprieť určitý investigatívny, príp. preventívny charakter - (nezodpovedaná otázka, prečo zostalo dieťa v aute, resp. ako ho tam mohol otec zabudnúť; výstraha pred nebezpečím ponechania dieťaťa samého v aute obzvlášť v horúcich dňoch).
Samotné zábery rodičov však žiadnym spôsobom neprispievali k naplneniu investigatívneho, príp. preventívneho účelu tohto príspevku, zvlášť keď aj samotná reportérka informovala o tom, že v čase nakrúcania nebol otec schopný výpovede a matka bola po kolapse. Výpoveď matky bola v danom prípade podľa nášho názoru úplne irelevantná, nakoľko podľa informácií v príspevku, dieťa mal na starosti v tom čase otec.
Právo verejnosti na informácie bolo v tomto prípade nepochybne možné naplniť aj bez zaradenia týchto záberov, čím by bolo možné predísť zásahu do ľudskej dôstojnosti daných osôb. V danom prípade neobstojí ani argument, že šlo o pokus získania stanoviska otca ako dotknutej osoby, nakoľko, ako sme už uviedli, ten nebol v danom čase údajne schopný výpovede a tiež možno tieto informácie v takto chúlostivých prípadoch získať z oficiálneho zdroja, t.j. polície (čo reportérka i zrejme spravila). Vyjadrenie otca tak nebolo pre informovanie o udalosti nevyhnutné. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v danom prípade má ochrana ľudskej dôstojnosti dotknutej osoby prednosť pred uplatnením práva na slobodu prejavu.
Zaradenie týchto záberov do reportáže žiadnym podstatným spôsobom nezvýšilo jej výpovednú hodnotu a podľa nášho názoru tak malo slúžiť iba na vzbudenie záujmu o danú tragédiu a teda o zvýšenie sledovanosti daného programu. Podporne pritom možno poukázať i na netypické uvedenie príspevku zvukovo-obrazovým komunikátom s obsahom záberov žiariaceho slnka, teplomeru v aute, atď. spracovaným do dramatickej podoby."
O tom, či televízia porušila zákon rozhodnú aj na základe posudku členovia rady na jednom z najbližších zasadnutí.
Podobný prípad sa stal pred dvoma rokmi, ke JOJ priniesla zábery utrpenia matky pri jej mŕtvom dieťati.
Viac: Poburuje ma, ak televízie ukazujú utrpenie matky pri mŕtvom dieťati
Prípadom sa zaoberal vtedy aj Najvyšší súd rozhodol, že využívanie ľudskej tragédie pre účely výroby šokujúcej, či senzáciu vyvolávajúcej reportáže je hrubý a neodôvodnený zásah do ľudskej dôstojnosti osoby, ako aj jej základných ľudských a osobnostných práv. "Prítomnosť kamier v život ohrozujúcich situáciách možno označiť za nežiaducu, nakoľko pod právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti možno zahrnúť aj právo na dôstojnú záchranu života, právo na dôstojnú smrť, ako aj právo na dôstojný smútok nad stratou blízkej osoby bez toho, aby takéto špecifické situácie mali možnosť sledovať diváci predmetných programov."
