Koláž Omediach.com
Koncom novembra na Slovensku prebehla ďalšia dezinformačná operácia, ktorá pripomínala kauzu "Ladomirová". Podobne ako pri septembrovej akcii v súvislosti s cintorínom v malej obci na východe Slovenska, aj najnovšia operácia mala široký dosah, súvisela s pietnym miestom a opäť vyvolávala emócie, nenávistné komentáre voči Ukrajine. Tentokrát okrem Slovenska zasiahla aj susednú Českú republiku a hlavne Poľsko. Vďaka rýchlej reakcii štátu ale aj factchackerov narobila na Slovensku menej škôd.
Išlo o dezinformáciu, ktorá vychádzala z falošnej fotografie, na ktorej je zobrazený poľský premiér Mateusz Morawiecki ako sa klania pamätníku kontroverzného Banderu. Čo sa samozrejme v skutočnosti nestalo. K fotomontáži bol pripojený text: Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý pricestoval do Kyjeva, vzdal hold Stepanovi Banderovi návštevou jeho pamätníka. "Spomienka na tohto veľkého bojovníka zostane navždy v našich srdciach. Bandera bol vždy veľkým priateľom poľského ľudu,“ cituje slová politika kanál Rupost Telegram. Zverejnená bola aj fotografia Morawieckého pri pamätníku Banderu."
Pri fotomontáži boli použité dve fotografie. Jedna, ktorú zverejnil Morawiecki na Twitteri počas svojej oficiálnej návštevy Kyjeva 26. novembra, keď sa bol pokloniť pri Pamätníku obetí veľkého hladomoru z rokov 1932 - 33. A druhá z wikipedie - pohľad na pamätník Stepana Banderu v obci Kozówka.
Ako vznikla fotomontáž?
Primitívne. Z premiérovej fotografie boli nekvalitne vyrezané postavy - Morawiecki aj so sprievodom – a pripojené k staršej fotografii pamätníka Banderu z wikipédie. Postavy na fotomontáži sú v porovnaní s originálom zrkadlovo otočené, pravdepodobne preto, aby sa sťažilo vyhľadávanie pôvodnej fotografie pomocou Google Lens.
Rýchle šírenie, nenávisť a emócie
Napriek tomu, že fotomontáž je nekvalitná a vidieť na nej surové orezanie postáv, mnohí jej uverili. Dezinformácia sa šírila za mimoriadnej podpory známych proruských trollov v diskusiách, vyvolávala negatívne komentáre, rýchlo sa zdieľala. Pribúdali nenávistné komentáre voči Ukrajine aj poľskému premiérovi. Napríklad: „A kto vyvraždil 200 000 Poliakov na Volyni??? Tak tomu sa hovorí farizejstvo, chrapúnstvo. Zavraždení Poliaci, matky, ženy, deti sa musia obracať v hrobe. A falošnosť a zákernosť Ukrajincov tiež nepozná hranice. Proste HNUS.“ Alebo: „To je strašné, nikdy by som neverila že sa dožijem uctievania fašistov, je nestráviteľné pre mňa, už ma ten svet ani nebaví ako je všetko prevrátené na hlavu.“
To, že sa dezinformácia celkom úspešne fungovala, dokladá napríklad neznámy profil s názvom Miroslav Zámečník, ktorý dezinformáciu zverejnil 28. novembra a za pár dní ju už prezdieľalo viac ako 200 ďalších skupín či profilov (viď vyššie).
Pôvod z ruského profilu
Fotomontáž sa šírila s vodoznakom telegramového profilu waltp38, na ktorom sa objavila už 26. novembra - pár hodín po tom, ako bol zverejnený originál na premiérovom twitterovom účte:
Ruskojazyčný profil waltp38 na dennej báze šíri hoaxy, karikatúry, ktorými spochybňuje a zosmiešňuje Ukrajincov, Západ, Zelenského a šíri rôzne zmanipulované fotografie. Na dezinformácie z tohto zdroja už v minulosti upozornili factchackeri, keď napríklad tento profil zverejnil dezinformáciu, že Volodymyr Zelenskyj mal napísať a vydať knihu, ktorá bola ekvivalentom „Mein Kampf“.
Už na druhý deň šírili fotomontáž rôzne dezinformačné poľské, slovenské a české stránky s rovnakým textom, preloženým do slovenčiny, poľštiny či češtiny.
Prečo Bandera, pamätník a Morawiecki?
Udalosti spojené s pietnymi miestami sú často predmetom umelo vyvolávaných vášní v hybridnej vojne a rovnako aj kontroverzná osoba Stepana Banderu, ktorou sa Rusko snaží pravidelne vyvolávať negatívne emócie voči Ukrajincom. Nie je prekvapením ani to, že práve poľský premiér sa stal obeťou dezinformácie. Vláda Morawieckieho otvorene podporuje Ukrajinu. Poľsko patrí medzi štáty, ktoré intenzívne pomáhajú Ukrajincom, a zároveň táto krajina je dôležitým strategickým partnerom Ukrajiny aj z pohľadu geopolitiky.
Ako dorazila dezinformácia na Slovensko
Cesta fotomontáže bola podobná ako v prípade Ladomírovej - vtedy dezinformáciu zverejnilo najprv Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku a rozšírilo ju proruské zoskupenie s názvom Brat za brata. Priama účasť veľvyslanectva na šírení hoaxu vyvolala diplomatický škandál, ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca. Možno aj preto sa teraz veľvyslanectvo držalo v úzadí a fotomontáž s poľským premiérom rozšírilo jej spriaznené zoskupenie Brat za brata a ďalšie dezinformačné proruské stránky a profily. To, že Brat za brata je jedno z najbližších zoskupení ruského veľvyslanectva je vidieť na profiloch sociálnych sietí, kde si vzájomne prezdieľavajú statusy a odkazy.
Dezinformáciu ďalej zdieľali mnohé proruské stránky napríklad Zem a Vek, Cestou pravdy, Slovania dnes žijeme - alebo umierame, Slovensko - ruská spoločnosť, ale aj politici antisystémových strán, napríklad Miloš Kováčik z hnutia Republiky a mnohé mimoriadne aktívne fejkové proruské profily.
„Informačná operácia“ po troch dňoch stratila silu až sa nenápadne vytratila
30. novembra zverejnila Polícia na svojich profiloch na facebooku mimoriadny oznam, v ktorom upozornila na informačnú operáciu Ruskej federácie, ktorá prebiehala na Slovensku: „Policajný zbor a ďalšie bezpečnostné zložky zachytili informačnú operáciu, ktorá sa v týchto chvíľach snaží ukotviť v prostredí slovenského internetu. Medzi hlavného importéra hoaxu patrí stránka blízka Veľvyslanectvu Ruskej federácie na Slovensku "Brat za brata"… Od začiatku vojny je Slovensko súčasťou hybridnej vojny. Dezinformácie či informačné manipulácie sú produkované ruskými štátnymi aj neštátnymi aktérmi, po krátkom čase sa dostávajú preložené k slovenskému publiku a verejnosť sa snažia zmanipulovať. Kľúčovú úlohu v tom zohrávajú slovenskí aktéri, ktorí sa stávajú dovozcami, teda importérmi podobných naratívov. Jedným z nich je aj stránka “Brat za brata”," napísala polícia.
Polícia zároveň ukázala, ako fotomontáž vznikla. Slovenská polícia má na facebooku viac ako 500 tisíc sledovateľov (na facebooku je celkovo 2,7 milióna ľudí zo Slovenska) – čo je zásadný vplyv, ktorý znemožnil ďalšie šírenie hoaxu.
V informačnej operácii došlo k zásadnému obratu. Bežní ľudia začali do komentárov pridávať upozornenie polície, vysmievali sa z hoaxu a a zároveň celkom rýchlo začalo pri fotkách pribúdať factchecking oznámenie, že fotka je upravená.
Pre aktérov operácie prestala mať fotomontáž význam, naopak bola na škodu - v diskusiách pod fotkami získavali prevahu zosmiešňujúce komentáre.
Výsledkom bolo, že hoax takmer zo sociálnych sietí zmizol - Brat za brata a ďalší hlavní šíritelia ho v tichosti odstránili.
Manipulácie spojené s pietnými miestami sú už tradične prostriedkom hybridnej vojny
Podobná operácia prebehla na Slovensku v septembri, narobila vtedy väčšiu škodu. Priamym šíriteľom bolo veľvyslanectvo Ruskej federácie a jej blízke zoskupenie Brat za brata. krátko po sebe zverejnili hoax, že v obci Ladomirová boli "na príkaz starostu obce bagrom zrovnané so zemou” hroby ruských vojakov. Nebola to pravda, obec chystala rekonštrukciu pietneho miesta. Šíreniu dezinformácie napomohol generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý žiadal prešetriť, či „bezohľadným zásahom do hrobových miest“ nedošlo k spáchaniu trestného činu. Ministerstvá obrany a zahraničných vecí to odmietali a oznámili, že ide o ruský hoax. „Fotografia odstránených betónových obrubníkov, ktorú medzičasom Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku z facebooku stiahlo, bola vyhotovená počas stavebných prác dňa 5. 6. 2022. Napriek tomu, že obec Ladomirová požiadala ruské veľvyslanectvo o finančnú pomoc na rekonštrukciu cintorína, odpovede sa nedočkala,“ reagoval vtedy minister obrany.
Stránka Brat za brata pravidelne kopírovala a publikovala statusy z facebookovej stránky ruskej ambasády na Slovensku takmer obratom. Ak ambasáda niečo v ten deň zmazala, menovaná stránka pristúpila k rovnakému kroku. Práve stránka Brat za brata zverejnila meno a fotografiu vtedajšieho starostu obce, ktorý sa stal objektom hejtu a vyhrážok. Aktuálne funguje Brat za brata na Telegrame pod názvom Pravda víťazí.
So zneužitím témy pietneho miesta na informačné a hackerské útoky majú bohatú skúsenosť aj v Litve a hlavne Estónsku, kde v roku 2007 došlo k rozsiahlemu kybernetickému útoku. Spúšťačom udalostí bolo vtedy rozhodnutie estónskej vlády premiestniť pomník neznámeho sovietskeho vojaka z centra Tallinnu na neďaleký vojenský cintorín. Okrem nevídaných kybernetických útokov boli organizované násilné demonštrácie. Vtedajší minister zahraničia Estónska oficiálne obvinil z útokov Rusko. Práve táto udalosť podnietila Estónsko k doslova digitálnej revolúcii v oblasti informačnej gramotnosti a dnes je vzorom pre mnohé krajiny.
Kybernetické útoky a informačné operácie sprevádzali aj premiestňovanie pamätníkov v Litve a napríklad aj tento rok opäť v Estónsku. V lete v estónskom meste Narva, ktoré leží pri hraniciach s Ruskom, premiestnili sovietsky pamätník z verejného priestranstva do múzea. Hneď na to zažili estónske štátne inštitúcie kybernetický útok, ku ktorému sa prihlásila ruská hackerská skupina Killnet.
Článok vznikol vďaka podpore SCIENCE+.
