Ilustr. foto Facebook
Čínske štátne médiá sa stali nástrojom informačnej vojny Pekingu proti demonštrantom, ktorí sa od júna búria proti pomerom v Hongkongu. Obhajujú kroky tamojšej polície a manipulatívnym spravodajstvom zhadzujú účastníkov protestov, z ktorých organizácie vinia Západ. V čínskom podaní sú aktuálne udalosti dielom malej skupiny násilníkov, ktorá sa bez podpory ľudu snažia o nezávislosť Hongkongu a rozvrat Číny, píše denník The New York Times.
Keď tento týždeň pri zrážkach demonštrantov s políciou zasiahol ženu do oka projektil, Čína reagovala rýchlo: jej štátna televízia uviedla, že ženu nezranil zásah vankúšikom s kovovými guličkami, aké používa polícia, ale protestujúci. Web televízie zašiel ešte ďalej. Zverejnil fotografiu, ktorá údajne ukazuje, ako si tá žena prepočítava na chodníku bankovky. Fotografia mala dokázať predošlé tvrdenia čínskych médií o tom, že na demonštráciách sú v skutočnosti platení provokatéri.
V pondelok sa zase objavilo video, na ktorom jeden z účastníkov manifestácií drží zbraň používanú pri hre airsoft, ktorá je v Hongkongu obľúbená. Denník čínskej komunistickej strany The China Daily zábery prezentoval ako dôkaz, že demonštranti sa ozbrojujú, pričom predmet vydávali za granátomet M320 používaný armádou Spojených štátov.
Tento agresívny prístup predstavuje zmenu taktiky. Keď protesty v Hongkongu v júni začali, čínske štátne médiá ani predstavitelia štátu si ich príliš nevšímali. Zlom nastal, keď demonštranti 1. júna vtrhli do budovy hongkonského parlamentu po dni pokojných manifestácii. Nasledovala spŕška článkov a redakčných komentárov, ktoré odsudzovali vandalizmus a násilie, bez priblíženia príčiny protestov.
Od tej chvíle čínske štátne médiá so zápalom bránia hongkongskú políciu, zatiaľ čo Peking ich prostredníctvom rozdúchava nacionalistické a protizápadné cítenie. Čínski predstavitelia začali dianie vo zvláštnom administratívnom regióne označovať za predohru k teroristickým činom. Kampaň nabrala na sile po 21. 6. , kedy demonštranti obklopili hlavnú budovu čínskej vlády v Hongkongu a postriekali čiernou farbou vládny znak.
Najmenej desať miliónov užívateľov čínskej sociálnej siete Weibo potom zdieľalo príspevok čínskej televízie CCTV s výzvou "Som strážcom vlajky!".
Čínsky štátny aparát touto aktivitou vytvára alternatívny obraz diania, za ktorými je - videné z Hongkongu, - zjavne ľudové protestné hnutie. Popisovanie malej skupiny násilných rozvracačov, ktoré nepochybne odráža postoj čínskych lídrov, vzbudzuje u verejnosti nepochopenie a v čím ďalej tým väčšej miere tiež zlosť. Na Weibo sa množia výzvy, ktorých autori požadujú, aby Peking zasiahol. "Zbitie ich do nemoty nestačí," napísal jeden používateľ o utorkových protestoch. "Musia byť zmlátení na smrť. Proste tam pošlite pár tankov, nech ich upracú," dodal.
Čínski cenzori môžu nevhodné komentáre rýchlo odstraňovať, ich vysoký počet naznačuje, že vláda je ochotná ich tolerovať. Pokusy o zasadenie udalostí do kontextu alebo komentáre vyjadrujúce súcit s demonštrantmi sú naopak zo sociálnych sietí rýchlo mazané.
Hong Kong, ktorý sa pod čínskou správou z tej britskej vrátil v roku 1997, zostáva mimo čínsky systém cenzúry internetu. Snaha o zachovanie života bez dohľadu úradov pevninskej Číny teraz predstavuje jeden z dôvodov, kvôli ktorému miestni obyvatelia vychádzajú do ulíc.
"Hlboko vnútri majú ľudia v Hongkongu a v pevninskej Číne veľmi odlišné životné skúsenosti a pocity," povedal Fang Kecheng, ktorý na vysokej škole Chinese University of Hong Kong vyučuje žurnalistiku. "Bez zdieľaných emócií nie je pre Číňanov, vrátane tých, ktorí môžu slobodne vyhľadávať informácie, ľahké súcitiť s ľuďmi z Hongkongu, čo je dôležité pre pochopenie toho, ako dokázala vláda vytvoriť paralelný vesmír naratívov," dodal.
