Foto: ČT
Vo veku 83 rokov zomrel scenárista, režisér a herec Juraj Herz, známy aj ako majster hororu a čiernej komédie.
„Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol pán Juraj Herz odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji,“ napísal dnes na facebooku herec Andrej Hryc, ktorý s Herzom viackrát spolupracoval a boli veľkí priatelia.
Ako povedal Hryc pre Omédiách.com, informáciu o úmrtí sa telefonicky dozvedel dnes od brata Juraja Herza Ladislava. Ten neskôr smutnú udalosť potvrdil aj pre Omédiách.com. 
Režisér, scenárista a herec Juraj Herz sa narodil 4. september 1934 v Kežmarku. Ako chlapec pôvodom zo židovskej rodiny prešiel koncentračným táborom, prostredie Ravensbrücku ho inšpirovalo v 80. rokoch k natočeniu drámy Zastihla ma noc. Vyštudoval ŠUP v Bratislave, réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe. Pôsobil v pražskom divadle Semafor a na Barrandove, v roku 1987 emigroval.
Nakrútil dnes už kultové filmy ako Petrolejové lampy, Spalovač mrtvol, Upír z Feratu, Sladké hry minulého leta a mnohé ďalšie.
Jeho dielo patrí k československej novej vlne, medzi jeho najznámejšie filmy patrí filmová adaptácia románu Ladislava Fuksa Spalovač mrtvol.
Film vznikol v roku 1968 a šiel vzápätí po svojom uvedení do trezoru. "Zrazu získal na strašnej aktuálnosti, pretože bol o konformistovi. Po auguste sa najžiadanejšími typmi stali práve konformisti. Zrazu bol zúfalo aktuálny o ľuďoch, ktorí otáčali. Preto ho zakázali," uviedol k tomu Herz. Plánoval ďalšiu spoluprácu s Fuksom, komunistický režim ju ale zamedzil.
V niekoľkých snímkach sa Herz potýkal s cenzúrou, na čas dokonca nemohol točiť vôbec a neskôr len "výmenou" za natočenie snímky z robotníckeho prostredia (Holky z porcelánu). Aby sa vyhol točenie politicky motivovaných filmov, nakrútil dve rozprávky - Panna a netvor a Deváté srdce. V roku 1987 emigroval do Nemecka, kde pracoval predovšetkým pre televíziu. Po návrate žil prevažne v Česku a nakrútil ešte niekoľko filmov.
Jedným z jeho posledných veľkých filmoc bol Habermanov mlyn (2010). V roku 2016 vydal autobiografickú knihu Autopsia (pitva režiséra).
Za televízny film Sladké hry minulého leta podľa poviedky G. de Maupassanta získal Zlatú nymfu v Monte Carle. V roku 2013 ho Medzinárodný filmový festival ART FILM FEST v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne ocenil cenou Zlatá kamera.
