Vojna sa nedá pochopiť z kníh...ale z takýchto svedectiev áno!

Vojna sa nedá pochopiť z kníh...ale z takýchto svedectiev áno! Foto: Ikar

Čo zostane z človeka, keď okolo neho vybuchujú granáty a kamaráti sa nevracajú z bojových pozícií? Ukrajinský autor Artur Droň prináša autentické svedectvá o vojne, ktorá sa nedá pochopiť z bezpečia domova. Hemingway nič nevie je kniha o smrti, bratstve, viere, únave, ale aj o jedle, spomienkach a malých radostiach uprostred pekla.

Ukrajinský vojak a spisovateľ Artur Droň prináša knihu, ktorá sa nesnaží vojnu vysvetľovať z odstupu. Píše o nej zvnútra, z vlastnej skúsenosti, bez veľkých gest a prikrášľovania. Je to kniha svedectiev, v ktorej sa prelínajú skutočné udalosti, spomienky, osobné úvahy aj sny. Nájdeme v nej strach zo smrti, bolesť zo straty kamarátov, vieru v Boha, ale aj čierny humor, spomienky na jedlo či obyčajné rozhovory medzi spolubojovníkmi. Práve tieto zdanlivo drobné momenty robia z knihy niečo viac než ďalšie vojnové rozprávanie.

Droň nepíše o abstraktnom fronte. Píše o konkrétnych ľuďoch, ktorých poznal, s ktorými jedol, rozprával sa a ktorých niekedy musel vynášať z bojových pozícií už bez známok života.
Jedna z najsilnejších pasáží knihy sa začína obyčajným ostreľovaním. Artur je v zákope, keď nepriateľský tank opakovane zasahuje ich pozíciu. Výbuchy, tlaková vlna, črepiny, zvonenie v ušiach a bolesť hlavy. Keď sa ostreľovanie skončí, dozvedá sa, že medzi padlými je aj Doktor – Oleksandr Kobernyk, zdravotník, ktorého všetci obdivovali.

Nasleduje opis evakuácie tiel. Autor si pamätá detaily, ktoré by si človek najradšej nikdy nemusel zapamätať. Doktorove nohy, Somrákove ruky, Orlovu tvár a sivú bradu. Nie sú to anonymní vojaci ani štatistika z večerných správ. Sú to jeho kamaráti, ktorých poznal, s ktorými slúžil a ktorých stratil.

Veľmi zaujímavá je kapitola Boh v zákopoch. Droň v nej spomína na rozhovor s kamarátom, ktorý neverí v Boha. Volací znak Turista. Autor mu vysvetľuje svoju vieru, Turista zase svoju nevieru. Dohodnú sa, že ak sa niekedy ocitne na hranici života a smrti, možno zistí, či Boh existuje. Neskôr Turistu postrelia do hrude. Zostane uväznený na nepriateľskej pozícii a cez vysielačku prosí o pomoc. Droň sa zaňho modlí, rovnako ako ďalší vojaci. Napokon sa ho podarí zachrániť. Keď sa po liečení znovu stretnú, autor sa ho opýta, či na hranici života a smrti niečo uvidel. Turista odpovie záporne a jeho ateizmus zostane nedotknutý.

Je to výborná ukážka autorovho prístupu. Nevnucuje čitateľovi vlastné presvedčenie, skôr ukazuje, ako môže rovnaká udalosť znamenať pre dvoch ľudí niečo úplne odlišné. A práve preto kniha nie je iba o vojne, ale aj o človeku, jeho hodnotách a vnútornom svete.

Droň sa nevyhýba ani nepríjemným otázkam. V texte Hrdinovia sú nenahraditeľní ironicky kritizuje predstavu, že vojak musí byť vždy silný, pripravený, neúnavný a ochotný obetovať všetko. Hrdinovia podľa tejto predstavy neumierajú, nesťažujú sa a nepotrebujú oddych ani náhradu. Autor však túto pohodlnú predstavu rozoberá na kúsky. Píše o vyčerpaní, mobilizácii, nerovnomerne rozloženej zodpovednosti aj o tom, ako ľahko sa ľudia v bezpečí domova stavajú do pozície sudcov tých, ktorí už roky bojujú. Jeho irónia je miestami ostrá, no práve preto účinná.

Artur Droň je ukrajinský spisovateľ a veterán rusko-ukrajinskej vojny. Pred jej vypuknutím pracoval ako event manažér vo Vydavateľstve Starého Leva a venoval sa poézii. V marci 2022 vstúpil do ukrajinských ozbrojených síl a bojoval na Donecku, Charkove aj v Záporožskej oblasti. V októbri 2024 utrpel vážne zranenie, po ktorom nasledovala náročná liečba a rehabilitácia. Práve počas liečenia začal písať prózu, ktorá sa stala základom tejto knihy.

Hemingway nič nevie je osobné svedectvo človeka, ktorý sa ocitol uprostred vojny a rozhodol sa zaznamenať nielen to, čo videl, ale aj to, čo sa odohrávalo v jeho vnútri.