Foto z knihy
Slávny román Sto rokov samoty kolumbijského spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza bude prvýkrát od svojho prvého vydania v roku 1967 sfilmovaný. Spoločnosť Netflix v stredu, pri príležitosti 92. výročia spisovateľovho narodenia, oznámila, že sa jej podarilo získať práva od Márquezových synov na filmové spracovanie. Autor románu, v ktorom sa mieša realita s magičnom, odmietal aj miliónové ponuky na jeho sfilmovanie.
"Desiatky rokov nebol náš otec ochotný predať filmové práva na Sto rokov samoty, pretože bol presvedčený, že román sfilmovať nejde aj vzhľadom k časovým obmedzením celovečerného filmu," uviedol jeden z Garcíových synov. "Teraz ale v zlatej ére seriálov a talentovaných scenáristov a režisérov a ústretovosti medzinárodného publika k cudzojazyčným filmom nastal ten pravý čas," dodal Garcíov syn. Snímka bude v španielčine a natáčať sa má najmä v Kolumbii.
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Márquez, ktorý zomrel v roku 2014, odmietol mnoho ponúk na filmové spracovanie svojho najslávnejšieho románu. Jedna z nich mu údajne mala vyniesť dva milióny dolárov. Milión dolárov mu podľa serveru BBC Mundo ponúkol v 70. rokoch aj herec a režisér Anthony Quinn, s ktorým sa ale Márquez nakoniec tiež nedohodol. Údajne preto, že ho herec v jednom rozhovore označil za komunistu a tvrdil o ňom, že chcel, aby suma za práva zostala v tajnosti.
Márquez sa netajil obdivom k socializmu, k nemu sa ešte viac priklonil po nástupe diktatúry v Kolumbii v roku 1953. Kritiku si vyslúžil aj osobným priateľstvom s komunistickým vodcom Fidelom Castrom.
V prípade iných svojich diel Márquez ohľadom filmového spracovania nebol tak neoblomný. Sfilmovaný bol napríklad v roku 2007 jeho román Láska v čase cholery, v ktorom si jednu z hlavných úloh zahral španielsky herec Javier Bardem. Filmovú aj muzikálovú podobu dostala tiež Márquezova novela Kronika vopred ohlásenej smrti. V rovnomennom filme z roku 1987 si zahrali aj Ornella Muti a syn Alaina Delona Anthony.
Román Sto rokov samoty, ktorý je ságou rodiny Buendía z fiktívnej obce Macondo umiestnenej do juhoamerického pralesa, býva niektorými označovaný aj za najväčšie dielo latinskoamerickej literatúry 20. storočia. Román, ktorý bol preložený do viac ako 45 jazykov, možno podľa niektorých vykladať ako históriu Kolumbie, Latinskej Ameriky i celého ľudského rodu. Popisovaný býva ako podobenstvo o samote, láske či smrti, v ktorom sa mieša realita s magičnom a nadprirodzenými javmi, ktoré sú bežnou súčasťou života.
Práve za novely a poviedky, v ktorých "kombinuje fantáziu a realitu do bohato štruktúrovaného sveta predstáv, zrkadliaceho život a konflikty kontinentu", dostal Márquez v roku 1982 Nobelovu cenu.
Márquez sa preslávil aj ako novinár. Napríklad zo svojej cesty po Európe, počas ktorej navštívil aj niekoľko socialistických krajín, vrátane Československa a Sovietskeho zväzu, napísal reportáž 90 dní za železnou oponou. Je tiež autorom niekoľkých scenárov a písal aj filmové kritiky.
Spoločnosť Netlix označila za česť točiť ako prvú filmovú adaptáciu románu Sto rokov samoty. S témami z Latinskej Ameriky získal Netflix už niekoľko úspechov, naposledy s mexickým filmom Roma, ktorý dostal nedávno troch Oscarov a predtým aj dva Zlaté glóbusy. Populárny je tiež jej seriál Narcos o kolumbijskom drogovom bossovi Pablovi Escobarovi a drogových karteloch.
