Youtube Vica Li
Peking na platformách od Facebooku po TikTok v tichosti vybudoval sieť internetových osobností, ktoré propagujú názory čínskej vlády a servírujú propagandu nič netušiacím používateľom po celom svete. Desiatky účtov operujú takmer ako jeden muž, pričom vyzdvihujú čínske prednosti, odvádzajú pozornosť od kritiky porušovania ľudských práv a presadzujú vládny pohľad na medzinárodné otázky vrátane vojny na Ukrajine. Na základe vlastnej investigatívy to napísala agentúra AP.
Jedným z chápadiel rýchlo rastúcej vplyvovej operácie sú aj účty prevádzkované pod menom Vica Li. Na tiktoku, youtube, facebooku a instagrame sa svojim státisícom sledujúcich prezentujú ako profily "milovníčky jedla", ktorých cieľom je poučiť fanúšikov o čínskej kultúre, a uľahčiť im tak prípadnú návštevu krajiny. Tvárou týchto účtov je však žena, ktorá je zároveň reportérkou čínskej štátnej televízie CGTN. A akokoľvek svojim fanúšikom tvrdí, že všetky kanály spustila sama, z profilu na facebooku je zrejmé, že ho spravuje najmenej deväť ľudí.
Analytická spoločnosť Miburo, ktorá mapuje zahraničné dezinformačné operácie, eviduje najmenej 200 takýchto "influencerov" s väzbami na čínsku vládu alebo jej médiá, ktorí tvoria obsah v 38 jazykoch. "Vidíte, ako sa snažia infiltrovať každú jednu z tých krajín," povedal šéf skupiny a bývalý agent amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Clint Watts. "Vo finále je to o čistom objeme. Keď budete isté publikum dostatočne dlho bombardovať rovnakými naratívmi, ľudia nakoniec budú mať tendenciu veriť im," pokračoval.
Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, "cestovateľka" a "novinárka" Li Ťing-ťing zverejnila na youtube video s titulkom "Ukrajinská kríza: Západ ignoruje vojny a skazu, ktoré prináša na Blízky východ", v ktorom zosmiešňuje amerických novinárov informujúcich o vojne. Nebolo to jej jediné video s proruskou propagandou, ako sú tvrdenia o genocíde páchané Ukrajinou alebo o zodpovednosti Spojených štátov a NATO za ruskú inváziu.
V popise svojho kanála Li Ťing-ťing uvádza, že chce svojim viac ako 20 000 odberateľom ukázať "svet svojimi očami". Čo však vo svojich videách, ktoré majú desaťtisíce zhliadnutí, neuvádza, je to, že je aj reportérkou CGTN a že názory, ktoré formuluje, sú zároveň známymi stanoviskami čínskej vlády.
AP identifikovala desiatky podobne vystupujúcich osobností, ktorých účty majú spolu vyše desať miliónov sledujúcich a odberateľov. Na platformách, ako sú Facebook, Twitter a YouTube, ktoré sú v Číne prevažne blokované, sa prezentujú ako nezávislí komentátori či bližšie nešpecifikovaní novinári, pričom mnohí z nich sú v skutočnosti pracovníkmi štátnych médií ako je CGTN alebo agentúra Nová Čína. Zároveň veľkú časť tvoria ženy.
"Zjavne prišli na to, že 'čínska pani influencerka' je tou správnou cestou," komentoval situáciu Watts. Takmer všetky monitorované účty si okrem toho na facebooku platili reklamy zacielené na užívateľov mimo Číny. Ich príspevky pri tom nie sú plošne označované ako obsah štátnych kanálov, predovšetkým na tiktoku a youtube.
Užívateľov môžu k týmto účtom priťahovať snímky krás čínskej prírody, ktoré nijako nenaznačujú, že daný kanál produkuje aj štátom odsúhlasenú propagandu. Príkladom takej tvorby je instagramový profil vedený pod menom Jessica Zang, ktorý počas nedávnej olympiády v Pekingu prinášal fotografie slnkom zaliateho a zasneženého lyžiarskeho rezortu v provincii Sin-ťiang. Autorka, ktorá tiež pracuje pre CGTN a na facebooku má 1,3 milióna sledujúcich, sa opisuje ako tvorkyňa videí a blogerka s cieľom prinášať "krásne fotky a videá o živote v Číne".
Fotky turistických destinácií však nie sú jediným, čo na svoje účty nahráva. V jednom videu napríklad Zang zhotovuje rozhovory s cudzincami v Pekingu, ktorí ospevujú čínsku komunistickú stranu a hovoria, že nie sú sledovaní vládou, ako si myslia ľudia v zahraničí. "Naozaj chceme viac ľudí informovať... o tom, aká Čína v skutočnosti je," uvádza Zang.
Ona ani Li Ťing-ťing na žiadosti AP o komentár nereagovali. Vica Li neodpovedala na dlhý zoznam otázok, vo videu na youtube však uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím Facebooku a Instagramu označovať jej príspevky ako tvorbu štátom kontrolovaného média. Čínska ambasáda vo Washingtone zistenie okomentovala tak, že "čínske médiá a novinári nezávisle vykonávajú normálne aktivity" a že svet by nemal predpokladať, že ich prácu riadi čínska vláda.
