Je to science fiction alebo realita, v ktorej žijeme bez toho, že by sme si to uvedomovali? O tom ako funguje "Internet of Things" IoT a kde všade sa dá využiť rozpráva Ján Matiaska, vedúci produktového oddelenia v spoločnosti SWAN.
Ako vznikol názov Internet vecí? Niekedy sa k internetu pripájali len počítače, potom tablety, mobily. Neskôr, keď sa začali pripájať chladničky alebo smart televízory či smart kotle, tak sme hľadali termín, ako zastrešiť všetky tieto vecí do jednej kategórie. A vyšlo nám, že "veci" - čiže Things. Teraz vieme pod tento názov schovať čokoľvek čo sa dá pripojiť k internetu, hovorí Ján Matiaska v rozhovore s kolegom Rolandom Kyškom.
Internet vecí čoraz rýchlejšie pretvára odvetia po celom svete. Snahou SWANU je pomôcť zákazníkom zareagovať na tento trend a vyťažiť z neho maximum. SWAN vyše 20 rokov buduje telekomunikačné siete, cez ktoré tečú dáta zákazníkov, a tento svet internetu teraz vie rozšíriť práve o Internet vecí - ďalšiu dimenziu.
Ako to vyzerá s hľadaním riešení IoT?
„Keď máme nejaký dopyt od zákazníka, my si ho vyhodnotíme, pripravíme koncept, nájdeme dodávateľa na senzory, pripravíme ponuku, nastavíme riešenie a následne so zákazníkom nastavíme úroveň vyhodnotenia."
SWAN má za sebou zrealizované riešenia napríklad smart parkovania, smart riešenia, pri ktorých sa zbierajú údaje z vodovodných šácht, keď sa monitoruje ovzdušie a dávajú sa do korelácie so znečistením spôsobeným dopravnými zápchami.
Využitie IoT v Smart City
Smart City sa skladá z viacerých modulov, ktorých úlohou je šetriť náklady, ľudské zdroje či čas. Napríklad k odpadovým nádobám sa nemusia posielať pracovníci, lebo v nich je senzor, ktorý vám povie, že sú ešte prázdne. IoT sa využíva aj v doprave, pri nastavení semaforov, kde dĺžka intervalu zelenej sa odvíja od zahustenia jednotlivých ťahov, alebo tak, aby boli všetky smery využívané čo najefektívnejšie. Alebo šetrenie v oblasti verejného osvetlenia, kde sa dá nastaviť intenzita nie podľa času, ale podľa svetelnosti.
IoT sa udomácnilo aj v bežnom živote
Napríklad sa efektívne využíva pri parkovaní, kde sa zbierajú pre zákazníka informácie v reálnom čase, koľko miest je voľných, ktoré sú obsadené a voľné, ako dlho sú obsadené, dá sa to prepojiť s načítaním ŠPZ a so spoplatnením parkovania.
IoT nie je len o senzoroch
Veľa ľudí má mylnú predstavu, že IoT je len o senzoroch, pri senzoroch to však len začína. "Potrebujeme sieť, pomocou ktorej dostávame zozbierané dáta do dátového centra. Pre zákazníka sa pripraví portál, kde má dáta vizualizované v grafoch, tabuľkách, časovej osi. A potom je tu analytika dát, ktorá dáva zákazníkovi odpoveď na otázku, ako môže zvýšiť bezpečnosť, zisky, znížiť znečistenie ovzdušia, ako zefektívniť procesy. Toto ten zákazník očakáva – dáta, ktoré sa interpretujú, a prinášajú mú zmysel."
Využitie IoT nemá ohraničenie. Napríklad v poľnohospodárstve sú typické senzory, ktoré merajú teplotu a vlhkosť vzduchu, dokonca aj pôdnu vlhkosť, škodcov a ich primárnym cieľom je zvýšiť produkciu. Pri potravinách sa monitoruje prenos tovaru, ktorý je citlivý na teplotu a vlhkosť. Alebo sa využíva geo tracking, kde sa trekuje vozidlo či konkrétny tovar.
IoT v smart budovách
Smart budova je centralizované miesto viacerých systémov, ktoré sa poprepájajú a je možné ich riadiť cez jeden manažment systém. Napríklad klimatizácia, teplota vzduchu, výmena, filtrácia vzduchu, monitoring otváraných okien. Ale aj výťahy, tienenie, osvetlenie. Tie sa dajú pospájať do jedného celku, a niekto, napríklad na recepcii, to všetko vidí a vie to riadiť z jedného miesta. Riadenie môže byť nastavené aj automaticky – napríklad ak na budovu začne svietiť slnko, tak na oknách sa automaticky spustí tienenie.
Aké drahé sú tieto riešenia
"Je potrebné zohľadniť počiatočnú investíciu. Ak investor rozmýšľa dostatočne v predstihu nad konceptom IoT – smart budovy v počiatočnej fáze, tak tá suma nemusí byť vysoká. Vždy sú tu isté počiatočné investície aj prevádzkové náklady, ktoré si musíme dať pri plánovaní do pomeru s tým, čo mi IoT riešenie prinesie. Napríklad, že budem šetriť na energiách, zvýši sa bezpečnosť, dopad na životné prostredie a podobne. Myslím si, že vždy to vychádza v prospech IoT riešení, pretože počet smart budov rastie na Slovensku aj vo svete," hovorí Ján Matiaska, podľa ktorého však netreba mať IoT riešenia za každú cenu. "Vždy sa treba pozerať na efektivitu, nie umelo spájať všetko so všetkým, ale pozerať sa na to, aký benefit z toho môže mať či už jedinec alebo spoločnosť."
Seriál podcastov Čaj o 4tej o zaujímavostiach zo sveta telekomunikácií a IT vzniká na základe spolupráce Omediach.com so SWANOM.
