Ženy na Slovensku v porovnaní s mužmi stále čelia platovým rozdielom, čo má výrazný dopad na výšku ich finančných úspor, horšiu ekonomickú stabilitu, ale aj nižšie dôchodky. Jedným z dôvodov je aj neplatená práca, ktorá je ovplyvnená mužsko-ženskými stereotypmi. Až 66% populácie pripisuje ženám tradičnú rolu v domácnosti a až 75% dospelých vidí naopak úlohu muža primárne vo finančnom zabezpečení. No aj napriek tomu sa ženy práve v oblasti finančného chodu domácnosti mužom vyrovnávajú. Zastrešuje ho takmer polovica žien, zatiaľ čo samotní muži v starostlivosti o domácnosť výrazne zaostávajú. Neplatenú prácu vykonáva len pätina z nich. Vyplýva to z najnovšieho exkluzívneho prieskumu 2muse pre 365.bank1, ktorá upozorňuje aj na ďalšie príčiny tzv. Ženského eura, na jeho negatívne finančné dôsledky, ako aj na možné riešenia.
Ženy zarábajú približne o 20 % menej ako muži, pričom ich mesačný plat je v priemere o 300 eur nižší. Na túto situáciu poukazuje aj tzv. Ženské euro, ktoré ilustruje, že na každé jedno euro zarobené mužom pripadá len 80 centov, ktoré dostane žena.
„Dôvodom vzniku platových rozdielov je okrem platovej diskriminácie najmä neplatená práca v domácnosti a s ňou súvisiace stereotypy, ďalej kariérna prestávka žien v podobe materskej dovolenky, ale aj nízke percento žien manažérok či podnikateliek, ako aj vysoké zastúpenie žien v nízkoplatených profesiách ako sú školstvo, zdravotníctvo, či odvetvia poskytujúce služby starostlivosti o druhých. Všetky tieto aspekty sa v prípade žien následne negatívne podpisujú na výšku ich úspor, ale aj horšiu ekonomickú stabilitu, vyššiu finančnú závislosť od partnera, ako aj na nižšie dôchodky,“ hovorí Linda Valko Gáliková, vedúca PR a internej komunikácie v 365.bank.
Konflikty kvôli neplatenej práci a potreba vyššej angažovanosti mužov
Jedným z hlavných dôvodov nerovnakých zárobkov mužov a žien je neplatená práca (tj. starostlivosť o domácnosť, domáce práce, starostlivosť o deti, manažment domácnosti a pod.) Ženy stále dominujú v tejto oblasti, pričom vykonávajú až ¾ celkovej neplatenej práce. Po práci v zamestnaní ich tak čaká ďalšia, tentokrát však neplatená práca. Celkovo ju vykonáva až 8 z 10 žien, pričom vo viac ako dvoch tretinách prípadov im znižuje čas, ktorý by sa mohli venovať záľubám alebo kariérnemu rastu.
Aj z dôvodu nadmernej neplatenej práce, ako aj skutočnosti, že sa ženy mužom dorovnávajú v oblasti finančného chodu domácnosti, no samotní muži v neplatenej práci zaostávajú, je práve táto oblasť pre mnohých kameňom úrazu. Až 59 % žien priznáva vznik konfliktov práve z dôvodu nerovnocenného rozdelenia povinností v domácnosti.
Materská dovolenka znevýhodňuje ženy finančne aj na trhu práce
Okrem neplatenej práce a stereotypov sa pod Ženské euro podpisuje aj kariérna prestávka v podobe materskej a neskôr rodičovskej dovolenky, kde dominujú práve ženy. Celkovo až 83 % z nich sa stotožňuje s výrokom, že im materská dovolenka zhoršila finančnú situáciu, pričom tri štvrtiny uvádzajú, že im zhoršila aj postavenie v práci. Prax pritom ukazuje, že sa ženy častokrát nemôžu vrátiť na rovnakú pozíciu alebo musia prijať nižší plat. Horšie platové ohodnotenie po návrate do svojej profesie pritom priznáva približne tretina žien.
Takmer 60 % z nich pritom verí, že vyššia angažovanosť mužov na rodičovskej dovolenke by pomohla zmierniť toto znevýhodnenie. Až tri štvrtiny populácie si uvedomuje, že materská dovolenka je jedným z dôvodov, prečo ženy zarábajú menej ako muži.
Aby mohli ženy kariérne rásť či podnikať, chýba im podpora mužov v domácnosti
Ďalšou oblasťou, ktorá má výrazný dopad na nerovnocenné zárobky je nízke zastúpenie žien v manažérskych pozíciách, kde je len desatina z nich vo vedúcom postavení, ako aj málo žien v podnikateľskej sfére. Takmer 75 % žien priznáva, že sú vnímané ako menej ambiciózne, no nesúhlasia s tým, že by vedúce pozície mali zastávať radšej muži.
„Ženy majú podľa našich dát veľmi porovnateľné ambície čo sa týka kariérneho rastu či vedenia ľudí ako aj muži. Ani v záujme založiť si vlastný biznis nevidíme zásadné rozdiely medzi pohlaviami. V kariérnom raste im však najviac bráni strata flexibility, ako aj nedostatočná participácia ich partnerov v oblasti starostlivosti o deti a o domácnosť,“ hovorí Patrícia Kollár z prieskumnej agentúry 2muse.
Podľa jej slov pritom prieskum nepotvrdil ani stereotyp, že by mali výhradne ženy po narodení dieťaťa iné priority, kvôli ktorým by kariéru chceli odsunúť bokom. Rebríček priorít sa po príchode potomstva mení rovnako ženám, tak aj mužom. No práve vzhľadom na nevyhnutnosť zosúladiť materstvo a starostlivosť o deti a domácnosť s kariérou priznáva tlak byť ideálnou zamestnankyňou aj matkou až 87 % z nich.
Potrebné sú zmeny na viacerých úrovniach
Problematika Ženského eura je veľmi komplexná a nemá jedno univerzálne riešenie. „Zmena je možná na viacerých úrovniach, počnúc od samotných domácností, odstraňovania stereotypov a rovnocennejšej deľby práce medzi partnermi, cez podporu a konkrétne opatrenia zo strany zamestnávateľov až po dostatočnú participáciu štátu vo forme legislatívy, finančných stimulov, dostatočného množstva jaslí či škôlok až po zavádzanie politík rodovej rovnosti,“ uzatvára Linda Valko Gáliková z 365.bank.
