Ilustr. foto: Slovenská sporiteľňa
Podvodníci radi využívajú slabosť rodičov na svoje deti. Z offline sveta a igelitiek s peniazmi vyhodenými z okna sa presunuli na whatsapp a platbu účtov. Dokázali tak rozšíriť okruh podvedených ľudí aj na oveľa mladšie cieľovky. Odborníci hovoria o medziročnom náraste až o 3000 %.
„Ahoj mami, toto je moje nove cislo. Toto si mozes ulozit. Mozete mi poslat whatsapp.“ Aj vy ste už dostali takúto správu? Ak nie, patríte medzi menšinu. Tento typ podvodov s falošnou rodinou, alebo aj Fake family podvod, je totiž v posledných mesiacoch na radikálnom vzostupe.
Čísla hovoria jasne. V roku 2023 sa pokúsili kyber podvodníci takto obrať klientov Slovenskej sporiteľne iba o 13-tisíc eur. Vlani to bolo už 397 108 eur, čo je 3000-percentný medziročný nárast. A na prekonanie celého roka 2024 postačili prvé dva mesiace 2025. „Len v januári a februári sme identifikovali takéto podvody v hodnote až 436 222 eur,“ vysvetľuje Ján Adamovský, šéf bezpečnosti v Slovenskej sporiteľni. Ak by bol nárast takýto exponenciálny, za celý rok by išlo o pokus pripraviť klientov banky o viac ako 2,5 milióna eur. To by znamenalo ďalší 600-percentný medziročný nárast kyber kriminality pri tomto druhu podvodu.
„Našťastie, v mnohých prípadoch sa nám podarilo klientov ochrániť a podvodné pokusy sme zachytili. Aj napriek tomu ľuďom odporúčame, aby boli obozretní, keďže podvodníci sa stále zdokonaľujú a vylaďujú podvody, “ vysvetľuje Ján Adamovský.
Ukážka podvodnej komunikácie:
Od igelitiek po platenie účtov
Pri Fake family podvodoch ide o podobný mechanizmus, ktorý uplatňovali podvodníci na seniorov v offline svete. Presvedčili cez telefón seniora, aby pomohol svojmu synovi či dcére a vyhodil peniaze z okna. „Teraz sa to deje v online svete, vďaka čomu zasahujú oveľa väčšiu skupinu obetí a dokážu aj vyvolať dôveryhodnejší dojem,“ upozorňuje Ján Adamovský.
Whatsappový čet, na ktorý podvodníci smerujú svoje obete, vyzerá naozaj veľmi seriózne. Dieťa požiada svojho rodiča, aby zaňho zaplatil účet, pretože sa mu pokazil telefón a nevie sa dostať k svojej bankovej aplikácii. Ak sa rodičovi zdá zvláštne, že si dieťa zmenilo telefónne číslo, napíše mu, že sa mu pokazil mobil a nefunguje display. Takže si musel požičať náhradný, až kým nebude ten jeho opravený.
Podvodník následne pošle rodičovi platobné údaje a požiada ho, aby spravil okamžitú platbu. „Pravdepodobne sa tým chce vyhnúť tomu, že by rodič v krátkom čase odhalil podvod a platbu odvolal,“ hovorí šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne. V prípade, ak to rodič z akéhokoľvek dôvodu nevie spraviť, požiada ho o fotku platobnej karty, z ktorej si okamžite stiahne peniaze. Pomedzi to nezáväzne s rodičom konverzuje, pýta sa ho, čo robí, aby vyvolal dojem, že naozaj ide o jeho dieťa. Samozrejme na záver rodičovi sľúbi, že mu platbu vráti.
Problém, na ktorý narazili banky je aj v tom, že podvodníci začali smerovať platby na slovenské bankové účty, čo vyzerá oveľa dôveryhodnejšie ako zahraničné účty, kam smerovali svoje obete ešte minulý rok.
Dáta hovoria jasne
To, že sa podvodníci začali zameriavať práve na Fake family podvody ukazujú aj ďalšie dáta. Kým vlani dominovali investičné podvody a bazoše, tento rok už idú do úzadia.
Pri bazošoch ide o typ podvodu, ktorý sa objavil v priebehu roka 2024. Kým predtým bol obeťou človek, ktorý chcel predať nepotrebnú vec, vlani sa tento typ útoku zmenil. Podvedeným sa stal človek hľadajúci na bazárovej platforme second hand tovar. Predávajúci podvodník od neho manipulatívnym spôsobom požadoval platbu prevodom, prípadne zálohu. Zo začiatku to boli lístky na hokej, futbal, koncerty, dnes je to už čokoľvek od traktora až po byt. Pri investičných podvodoch sľubujú podvodníci veľké zárobky na investíciách najčastejšie do kryptomien. Obeť zmanipulujú tak, že dobrovoľne pošle na ich účet peniaze vo viere, že ide o investičnú platformu, ktorá mu prinesie veľké zárobky.
„Najmä februárové čísla podvodníkov na bazošoch naznačujú odklon od tohto typu podvodu. Investičné podvody síce klesajú, ale vyzerá to tak, že s nami ešte chvíľu zostanú aj kvôli tomu, že tu vedia podvodníci získať od jedného podvedeného klienta vyššiu sumu peňazí ako pri iných typoch podvodu,“ poukazuje Ján Adamovský.
Pri investičných podvodoch je totiž priemerná suma, o ktorú oberú podvodníci svoju obeť 2100 eur, pri Fake Family podvodoch je to 1400 eur a pri bazošových podvodoch je to 500 eur.
Ako sa ochrániť pred podvodníkmi vydávajúcimi sa za blízkych?
• Zavolajte alebo napíšte synovi/dcére/blízkemu na číslo, ktoré máte uložené a overte, či si naozaj zmenili číslo.
• Nepodľahnite emočnému nátlaku a nikdy neposielajte peniaze, kým si nie ste istý/á, že s vami naozaj komunikuje vaše dieťa/váš blízky.
• Kontaktujte banku - banka môže o danom podvode vedieť a poradiť vám.
