Foto obálky knihy Molière
Takmer tri roky skúmal tím umelcov a vedcov, ako by mohla vyzerať hypotetická nová hra dramatika Molière. Predstavovali si pritom, že by ju napísal, keby žil aspoň o rok dlhšie. Výsledkom je komédia Astrológ alebo Falošné znamenia, ktoré trojici tvorcov a parížskemu divadlu Molière Sorbonne Theatre pomohla vytvoriť umelá inteligencia. Ich tvorivý proces popísal francúzsky denník Le Monde.
Projekt niesol názov Molière Ex Machina a vyrástol z predstavy hry, ktorá nikdy nevznikla, ale mala na to potenciál, keby dramatik nezomrel tak náhle.
Tvorcovia si najprv položili otázku, o čom by Jean-Baptiste Poquelin, známy ako Molière, písal, keby žil aspoň o rok dlhšie. Podľa niektorých historikov by ďalej rozvíjal svoju kritiku ľudskej dôverčivosti, ktorú už predtým zameral na náboženstvo a medicínu.
Ako vhodná téma sa rýchlo ukázala astrológia, ktorá stojí na pomedzí viery, povier a manipulácie. V Molièrovej hre Veľkolepí milenci (Les Amants magnifiques) z roku 1670 sa navyše objavuje vedľajšia postava astrológa. Knižnica samotného dramatika obsahovala rôzne pojednania o astronómii - odbore, ktorý sa v 17. storočí začal vymedzovať práve proti astrológii.
"Astrológia nastavuje zrkadlo našej spoločnosti, kde je čoraz ťažšie rozlíšiť pravdu od klamstva a kde sa veda pravidelne ocitá pod útokom," povedal denníku Le Monde Pierre-Marie Chauvin, jeden z autorov projektu.
Hra Astrológ alebo Falošné znamenia (L'Astrologue ou les Faux Présage), ktorej názov navrhla umelá inteligencia, má jedno dejstvo o 15 scénach. Rozpráva príbeh naivného mešťana Géronta, ktorého oklame šarlatánsky astrológ Pseudoramus. Jeho meno je slovná hračka: spája grécke "pseudo" (klamný, falošný) s menom humanistu Erasma Rotterdamského, symbolu vzdelanosti a rozumu. Už samotné meno tak naznačuje, že ide o falošného učenca, ktorý autoritu len predstiera.
Zápletka stojí na dohodnutom sobáši, milostnej vzbure a reťazci komických nedorozumení. Pripomína tak množstvo ďalších Molièrových komédií o ľudskej dôverčivosti, rodičovskej zaslepenosti a mazanosti mladých milencov - teda motívy, z ktorých umelá inteligencia pri písaní vychádzala.
Jeden z tvorcov projektu Hugo Caselles-Dupré upozornil, že popri výsledku je najzaujímavejší samotný postup práce. Najprv vznikla synopsa, potom umelá inteligencia navrhovala jednotlivé scény – ku každej napísala zhruba dvadsať variant. Ľudia nenapísali jediné slovo hry. Iba zadávali pokyny a vyberali z ponúkaných možností.
Zatiaľ čo Molière hry písal v priebehu niekoľkých týždňov, text tejto komédie vznikal rok a pol. Podľa tvorcov išlo o dlhú a náročnú prácu, ktorú priebežne posudzovali odborníci na Molièrovo dielo, jazyk 17. storočia aj dejiny astrológie.
Umelá inteligencia navrhla aj podobu kostýmov, kulís a hudby. Pri výtvarnej stránke vychádzala z dobových náčrtkov scénografov 17. storočia. Niekedy však ponúkla nečakané riešenia, napríklad prvý návrh kostýmu pre Pseudorama pokryla žabami. Pomýlila si totiž francúzsky dobový výraz žaba na ozdobné zapínanie na odevoch s označením obojživelníka.
Na scénografii spolupracoval výtvarník Antoine Fontaine, známy okrem iného prácou na filme Marie Antoinette režisérky Sofie Coppolovej. Kulisy maliari vytvorili tradičnou technikou s použitím pigmentov a gleja z králičej kože, rovnako ako v Molièrovej dobe.
Premiéra bude 5. a 6. mája v Kráľovskej opere vo Versailles. Autori majú ambície aj ohľadom turné po Francúzsku a v zahraničí.
Projekt má podľa tvorcov predovšetkým ukázať, že umelá inteligencia nenahrádza autora, ale môže mu slúžiť ako nástroj. Pripomínajú tiež, že už Molièra jeho súčasníci nepovažovali za úplne pôvodného autora, ale skôr za majstra, ktorý dokázal šikovne pracovať s existujúcimi zápletkami antického, talianskeho či španielskeho divadla.
"Vlastne všetci umelci určitým spôsobom skladajú svoje diela z toho, čo už existuje. To isté sme urobili aj my s umelou inteligenciou, len úplne transparentne," uviedol Chauvin.
