Ilustr.foto: EP
Pred mesiacom 25. mája 2019 si voliči na Slovensku zvolili štrnástich nových europoslancov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa hlasovania zúčastnilo 22,74 % oprávnených voličov. Ide o historicky najvyššiu účasť v eurovoľbách na Slovensku. Spomedzi všetkých krajín EU však Slovensko s volebnou účasťou "obhájilo" posledné miesto.
Na výsledky volieb sa v povolebnom výskume pozrel Inštitút pre verejné otázky, ktorý skúmal mieru volebnej účasti v rôznych sociálnodemografických prostrediach, dôvody neúčasti, viditeľnosť predvolebnej kampane, postoje k EÚ, ako aj ďalšie okolnosti volebných rozhodnutí voličov na Slovensku.
Nadpriemerná volebná účasť bola medzi ľuďmi s univerzitným vzdelaním (35%) najmä oproti ľudom so základným vzdelaním (15%). Rozdiely sa ukázali aj podľa veku – nižšia účasť bola medzi najmladšími voličmi – 18-24 rokov – 11%, na voľbách sa v nadpriemernej miere zúčastnili voliči vo veku 25-55 rokov, vo vyšších vekových skupinách mierne klesla. K účasti boli viac motivovaní pro-európsky naladení občania, spomedzi tých, ktorí si myslia, že projekt európskej integrácie by mal ďalej pokračovať a integrácia by sa mala prehlbovať volilo až 37%. Z tých, ktorí nevidia v EÚ budúcnosť iba 11%.
Prečo ľudia neprišli voliť?
Najčastejšie nevoliči odpovedali, že za ich neúčasťou boli praktické osobné dôvody, ako napr. zahraničná cesta, choroba, pracovná zaneprázdnenosť a pod. Tieto dôvody však mohli byť podľa analytikov IVO aj spätnou racionalizáciou neúčasti, resp. prejavom slabej motivácie ísť voliť. Druhou najčastejšou odpoveďou bol všeobecný nezáujem o politiku a tretím faktorom boli dôvody, ktoré sa viazali špeciálne k týmto voľbám.
„Vyjadrujú nezáujem o EÚ, ale aj neznalosť fungovania EP, pocit zbytočnosti voliť vzhľadom na nízky počet poslancov za Slovensko a pod. Zdôvodnenia mnohých nevoličov sú euroskeptické alebo proti-EÚ (napr.: nesúhlasím vnútorne s tým, že nám diktuje EÚ čo má Slovensko robiť; som euroskeptik; nedôverujem EU), čo ukazuje, že viacerí svoj negatívny postoj k EÚ vyjadrili neúčasťou a nie hlasovaním v prospech niektorej z euroskeptických politických strán,“ píšu v záverečnej správe z výskumu analytici.
Necelých 30% opýtaných uviedlo, že kampaň vôbec nesledovali. Najviditeľnejšou formou kampane boli diskusie kandidátov za jednotlivé strany v televízii, v rozhlase alebo na internete, s ktorými sa bližšie oboznámilo 13% respondentov (čo v prepočte na absolútne čísla znamená okolo 500 tisíc všetkých oprávnených voličov). Ďalších 50% túto kampaň aspoň zaregistrovalo.
Zber dát na reprezentatívnej vzorke oprávnených voličov (1 017 respondentov) realizovala agentúra FOCUS bezprostredne po voľbách - od 1.6. do 11.6. 2019.
