Foto: Extinction Rebellion Slovakia
Členovia a členky z hnutia Extinction Rebellion Slovakia sa zamkli o Úrad vlády, aby upozornili na naliehavosť klimatickej krízy.
Chceli poukázať na to, že prioritou budúcej vlády by sa malo stať riešenie klimatickej krízy. „Prvým nevyhnutným krokom je vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Politika štátu, prijímaná legislatíva a výdavky by mali byť primárne prehodnotené z hľadiska prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ďalšou požiadavkou je dosiahnutie stavu uhlíkovej neutrality už v roku 2025. Požadujeme tiež zriadenie Zhromaždenia občanov (citizens' assembly), ktoré by dohliadalo na nevyhnutné zmeny, aby tak bol v súčasnej núdzovej situácii vytvorený účelný demokratický nástroj,“ prehlasuje hnutie.
„Tieto parlamentné voľby rozhodnú o ďalšom osude Slovenska, rozhodnú ako budeme reagovať na najväčšiu výzvu akej od svojho vzniku čelilo. Ak tieto štyri dôležité roky premrháme, len tým predĺžime agóniu a uskutočnenie potrebných krokov bude neskôr o to viac bolestivé, “ povedal tlačový hovorca hnutia Extinction Rebellion Slovakia Martin Beličák.
Podľa správy z Medzivládneho panelu OSN pre ochranu klímy (IPCC) z roku 2018 musí Slovensko do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov takmer o polovicu. Zo súčasných vedeckých poznatkov, je však podľa organizácie jasné, že ani toto nebude stačiť. Väčšina najpresnejších klimatických modelov vyvracia starý konsenzus IPCC, pričom predpokladá až o 30 % rýchlejší rast teploty oproti predošlému odhadu. Správa IPCC taktiež zanedbáva vplyv procesov slučiek pozitívnych spätných väzieb, ktoré nedokáže modelovať.
Podľa novej publikácie Greenpeace, ktorá vychádza z údajov z roku 2017, môže Slovensko prísť do roku 2075 o polovicu vodných zdrojov, na západe a juhu územia až o 70 percent. Škody v poľnohospodárstve môžu už v polovici storočia presiahnuť miliardu eur a štvornásobne sa zvýši počet extrémne horúcich dní. Z klimatických extrémov hrozia časté povodne, drastické niekoľkoročné suchá a v krajnom prípade aj tornáda.
„Ak chceme dopady klimatickej krízy aspoň z časti eliminovať, musíme uhlíkovú neutralitu dosiahnuť podstatne skôr, ako sme si pôvodne stanovili.“ dopĺňa Beličák
