Ilustr. foto: 365bank
Novoročné predsavzatie súvisiace s financiami si dala viac ako polovica Slovákov. Väčšina ľudí si plánuje viac sporiť a menej míňať, len necelých 9% chce začať s investovaním. Odborníci a viaceré štatistiky pritom tvrdia, že predsavzatia vo všeobecnosti vydržia ľuďom v priemere len dva týždne. Tých finančných sa podľa najnovšieho prieskumu1 365.bank už vzdala takmer pätina ľudí.
Orientujeme sa najmä na šetrenie
Väčšina Slovákov si dala po novom roku za cieľ zlepšiť stav svojich financií. Až 41% ľudí si chce viac sporiť, 35 % má ambíciu menej míňať, a len necelých 12% sa odhodlalo vytvoriť si v tomto roku dostatočnú finančnú rezervu vo výške aspoň 6-platov. Investovať chce pritom menej ako desatina.
„Investovaniu sa v porovnaní so sporením venuje ešte stále relatívne málo ľudí, pričom ide o spôsob, ako možno dosiahnuť reálne zhodnotenie úspor. Okrem desatiny mesačného platu, ktorý by mal putovať na tvorbu rezervy, by zvyšná pätina príjmu mala byť vhodne rozdelená práve medzi investovanie a sporenie na konkrétny účel,“ hovorí Linda Valko Gáliková, head of PR v 365.bank
Z pohľadu pohlaví si ženy predsavzali po novom roku viac sporiť (43 %) a menej míňať (39 %). Muži sú najmä v otázke nižšej spotreby peňazí trošku skeptickejší a menej míňať sa rozhodlo niečo cez 31%. No zas odvážnejší sú v predsavzatí začať investovať – odhodlanie vyskúšať aj túto formu zhodnocovania financií má 11% mužov a len 6% žien. „Výsledky teda kopírujú všeobecný poznatok, že ženy sú pri nakladaní s financiami skôr konzervatívnejšie, opatrnejšie, a preto viac inklinujú k šetreniu“, vysvetľuje Valko Gáliková.
Odkladáme si len nízke sumy
Najčastejšie si pritom chcú Slováci odkladať sumu vo výške do 50 eur mesačne (celkovo 32 %). Ďalšia takmer tretina (29 %) si naplánovala šetriť sumu okolo 100 eur a len 14% všetkých opýtaných chce mesačne odložiť viac.
Výsledky prieskumu teda ukazujú, že naďalej sú Slováci a Slovenky ochotní z mesačnej mzdy dávať bokom len pomerne nízke sumy. A to platí nielen pre sporenie, ktoré má slúžiť na zbieranie peňazí na nejaký konkrétny účel ako kúpa drahšieho tovaru alebo dovolenka, ale aj pre finančnú rezervu. Tá je zas určená pre nečakané udalosti, ktoré si vyžadujú rýchlu finančnú injekciu.
„Železná rezerva Slováka, ktorý má priemerný mesačný plat 1 450 eur, vychádza na sumu 6 000 eur. A to je až dvojnásobok toho, čo má reálne väčšina našincov. Až 66% Slovákov a Sloveniek má finančnú rezervu len do výšky 3 000 eur, čo nie je postačujúce napríklad v prípade nečakanej dlhodobej práceneschopnosti s vážnymi zdravotným problémom,“ upozorňuje L. Valko Gáliková. Tretina Slovákov nemá finančnú rezervu vôbec.
Stanovené predsavzatia vzdala už takmer pätina
Napriek správnemu odhodlaniu stanoviť si finančné predsavzatie sa však už po niekoľkých týždňoch tejto ambície vzdala takmer pätina ľudí, z toho najviac ich je vo vekovej skupine od 45 do 53 rokov (až 24 %). Zatiaľ najrozhodnejší v dodržaní novoročného záväzku vyzerajú byť tridsiatnici (od 27 do 35 rokov) – len 12 % z nich svoje predsavzatie porušilo.
Je prirodzené, že po vianočných sviatkoch, ktoré predstavovali zvýšenú záťaž na našu peňaženku, si čoraz viac ľudí dáva práve predsavzatia týkajúce sa šetrenia. Moment, kedy začať so správnymi návykmi sa pritom nemusí vzťahovať výhradne na obdobie po Novom roku, ale začať možno kedykoľvek. Dôležitá je pritom pravidelnosť a vytrvalosť.
