Holandský Haarlem sa stane prvým mestom na svete, ktoré na verejných priestranstvách zakáže reklamy na mäso, píše denník The Guardian. Krok urobí v snahe znížiť spotrebu mäsa po tom, čo vedci zistili, že jeho konzumácia prispieva ku klimatickej kríze. Predstavitelia mäsového priemyslu rozhodnutie kritizujú.
Haarlom, ktorý leží západne od Amsterdamu a má približne 160 000 obyvateľov, zavedie zákaz od roku 2024. Mesto sa tak rozhodlo, keď bolo mäso zaradené na zoznam výrobkov, ktoré podľa odborníkov prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Reklamy budú zakázané v autobusoch, na zastávkach a na reklamných obrazovkách na verejnosti. Krok vyvolal sťažnosti predstaviteľov mäsového priemyslu, podľa ktorých mesto "zachádza príliš ďaleko, keď ľuďom hovorí, čo je pre nich najlepšie".
Nedávne štúdie naznačujú, že celosvetová produkcia potravín je zodpovedná za jednu tretinu všetkých emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie. Využívanie zvierat na výrobu mäsa podľa vedcov spôsobuje dvakrát viac znečistenia ako produkcia potravín rastlinného pôvodu.
Lesy, ktoré pohlcujú oxid uhličitý, sú rúbané kvôli pastve zvierat. Hnojivá, ktoré poľnohospodári používajú na ich kŕmenie, sú zase bohaté na dusík, ktorý môže prispievať k znečisťovaniu vody a ovzdušia, zmene klímy a poškodzovaniu ozónovej vrstvy. Hospodárske zvieratá tiež produkujú veľké množstvo metánu.
Z výskumu ekologickej organizácie Greenpeace vyplýva, že na splnenie cieľa Európskej únie, ktorým sú nulové emisie do roku 2050, je potrebné znížiť spotrebu mäsa na 24 kilogramov na osobu z jedného roka. V súčasnej dobe je priemer 82 kilogramov. V Holandsku je o niečo nižšia, jedna osoba tu ročne v priemere skonzumuje 75,8 kilogramu mäsa za rok. Holandsko je pritom najväčším vývozcom mäsa v EÚ.
Ziggy Klazesová zo Zelenej ľavice, ktorá návrh na zákaz reklamy na mäso vypracovala, uviedla, že netušila, že jej mesto bude prvé na svete, ktoré túto politiku presadí.
"Nejde nám o to, čo si ľudia pečú a smažia vo svojej vlastnej kuchyni; keď budú ďalej chcieť jesť mäso, je to v poriadku," uviedla Klazesová a dodala, že ľuďom však nemôžu hovoriť, že je klimatická kríza, a zároveň ich nabádať na kúpu výrobkov, ktoré k nej prispievajú. "Samozrejme je veľa ľudí, ktorí toto rozhodnutie považujú za poburujúce a povýšené, ale je tiež veľa ľudí, ktorí si myslia, že je to v poriadku," uviedla poslankyňa.
Podľa Klazesovej tým mesto vysiela signál. Politička dúfa, že sa jej opatrením inšpiruje celá krajina. "Je tu mnoho skupín zo Zelenej ľavice, ktoré si myslia, že je dobrý nápad to skúsiť," vyhlásila.