Vo veku 92 rokov zomrel bývalý vojenský analytik Daniel Ellsberg, jeden z najznámejších oznamovateľov utajovaných informácií v dejinách Spojených štátov. Na začiatku 70. rokov minulého storočia poskytol tlači dokumenty označované ako Pentagon Papers, ktoré odhaľovali klamlivé vyjadrenia amerických vlád o vojne vo Vietname. Ministerstvo obrany ho za to zažalovalo, súd ho však v roku 1973 všetkých obvinení oslobodil.
Ellsbergovu smrť oznámila jeho rodina, ako príčinu uviedla rakovinu pankreasu. Ellsberg podľa médií pred troma mesiacmi rozoslal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že mu lekári vzhľadom na "neoperovateľnú" rakovinu predpovedali maximálne šesť mesiacov života.
Rodák z Chicaga sa preslávil po tom, čo v roku 1971 poskytol médiám kópie 7000 stránok štúdie ministerstva obrany o amerických operáciách v Indočíne. Spojené štáty boli v tom čase niekoľko rokov zapojené do vojny vo Vietname a uniknuté dokumenty ukázali sériu klamstiev a pochybností po sebe idúcich amerických administratív spojených s týmto konfliktom. Okrem iného odhalili porušenie dohody z roku 1954 zakazujúcej prítomnosť cudzích jednotiek vo Vietame alebo tajné rozhodnutie USA o zásahoch v Laose či Kambodži.
Denník The Washington Post (WP) napísal, že Ellsberg bol pomerne nepravdepodobným kandidátom na to stať sa aktivistom za ukončenie vojny. Po univerzitnom štúdiu bol príslušníkom námornej pechoty, načo sa stal analytikom Pentagonu a výskumného ústavu Rand Corporation. Pochybnosti o vojne vo Vietname v ňom začali narastať po tom, čo ho do ázijskej krajiny poslalo americké ministerstvo zahraničia, aby pozoroval prácu s civilným obyvateľstvom. Pochybnosti prerástli v dezilúzii a Ellsberg sa po neúspešných kontaktoch s členmi Kongresu rozhodol vyniesť utajované informácie na verejnosť.
Obsah Pentagon Papers najskôr vytlačil denník The New York Times (NYT), následne aj denník WP, agentúra AP a ďalšie. Administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona sa zverejňovaniu informácií snažila zabrániť a spor nakoniec skončil na najvyššom súde, ktorý dal za pravdu médiám.
Samotný Ellsberg medzitým čelil nelegálnym odvetným opatreniam, ktorými sa ho vláda snažila zdiskreditovať, uvádza The New York Times (NYT). Whistleblower bol obžalovaný zo špionáže alebo zločinného sprisahania, avšak sudca v predvečer rokovaní poroty celý prípad ukončil s odkazom na nekalé postupy vlády vrátane nelegálnych odpočúvaní. Vývoj bol podľa médií akúsi predohrou škandálu Watergate, ktorý viedol k Nixonovej rezignácii v roku 1974.
Ellsberg sa potom stal aktivistom a po desaťročia presadzoval slobodu médií a jadrové odzbrojovanie, píše WP. Okrem iného vystupoval na obhajobu ďalších oznamovateľov ako boli pracovník Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) Edward Snowden a ďalšia vojenská analytička Chelsea Manningová. V roku 2019 dostal Olofa Palmeho za zásluhy o ochranu ľudských práv, o mier a bezpečnosť.
