Niektoré knihy vás rozplačú, iné rozosmejú a ďalšie vás prinútia na chvíľu spomaliť, odložiť si ich na kolená a len mlčky sedieť. Blízkosť Mateja Rumanovského patrí presne do tejto kategórie. Je tichá, poetická a pritom prekvapivo silná.
Leonie vyrastá bez biologického otca. Neskôr do jej života vstúpi Franz, obyčajný muž, ktorý sa rozhodne zostať a stať sa nevlastným otcom. A niekedy je práve zostať tým najťažším rozhodnutím. Medzi Franzom a Leonie nevznikne láska na prvé stretnutie. Neobjaví sa veľká filmová scéna, po ktorej si padnú do náručia.
Ich vzťah vzniká pomaly. Tak pomaly, ako rastie strom. A práve preto mu veríte.
Krásna scéna prichádza už v úvode počas spoločnej túry. Franz ešte len hľadá cestu k malej Leonie. Dievčatko ho zoberie k starému, deravému pňu a ukazuje mu jeho vnútro s nadšením, akoby práve objavila nový vesmír. Dospelý vidí len kus rozpadávajúceho sa dreva.
Dieťa vidí celý svet.
A potom sa v kroví objaví majestátny jeleň.
Scéna nepôsobí ako lacný symbol. Skôr ako okamih, keď si človek uvedomí, že deti často nevnímajú svet menej presne ako dospelí. Práve naopak. Len ho ešte nestihli prekryť vrstvami skúseností, cynizmu a neustálej potreby všetko vysvetľovať. Franz si v tej chvíli uvedomí niečo, čo by pokojne mohlo visieť na prvej strane knihy:
„Svet tu nie je od toho, aby mu človek rozumel, ale aby sa s ním zmieril.“
Takýchto momentov je v románe viac. Nie sú hlučné. Ale zostávajú.
Matej Rumanovský sa nesnaží rozprávať len príbeh nevlastného otca a dcéry. Rozpráva o blízkosti samotnej. Čím vlastne je? Je to čas? Dotyk? Spoločná domácnosť? Alebo schopnosť mlčať vedľa druhého človeka bez toho, aby bolo ticho nepríjemné?
Dôležitou témou knihy je aj sťahovanie a hľadanie nového domova. Rodina opúšťa známe prostredie a začína odznova v cudzej krajine. Lenže domov sa zrazu nedá označiť prstom na mape. Je to človek? Spoločné spomienky? Alebo miesto, kam sa chcete večer vrátiť?
Blízkosť ukazuje, že domov niekedy nie je bod. Je to pohyb. Neustále približovanie a vzďaľovanie, ktoré nikdy celkom nekončí. Autor priznáva, že je to jeho najosobnejšia kniha. „Blízkosť je moja tretia a dosiaľ najobľúbenejšia kniha, hoci je kompletne vymyslená.“ Zároveň dodáva myšlienku, ktorá vystihuje celý román: „K ľuďom a veciam sa niekedy dokážeme priblížiť práve vtedy, keď sa od nich na moment vzdialime.“
