Kto sa bojí, nech nejde do lesa

Všetko sa začína v lese pri obyčajnom kempingu.

Mladík Tom si pamätá, že s priateľkou kempoval, inak nič. Preberie sa uprostred lesa, dezorientovaný a vydesený na smrť. Niekto mu ide po krku, akýsi tvor s čiernou dierou namiesto tváre. Mladíkovo telo po čase nájdu na strome.

Z hrude, krku a chrbta mu trčia tri šípy z kuše. Páchateľ musel strieľať z bezprostrednej blízkosti, pretože prenikli hlboko do tela...

Prípadu sa ujíma Helen Graceová. Sotva sa však pustí do práce, objaví sa druhá obeť. V lese vyčíňa sériový vrah.

Nielenže sa nepokúsil zbaviť tela, ale dal si námahu, aby bolo čím väčšmi na očiach. Muselo to niečo znamenať. Varovanie? Pomstu? Okultnú vraždu? Vzhľadom na okolnosti a načasovanie sa to nedalo vylúčiť. Alebo vrah jednoducho napínal svaly a chcel ukázať, čo dokáže, aký je šikovný.

Začínajú sa preteky s časom. Idylický národný park sa v noci mení na popravisko. Kto sa odváži ísť do lesa, v ktorom na každom kroku číha smrteľné nebezpečenstvo? Pátranie na obrovskom zalesnenom území pripomína hľadanie ihly v kope sena. Tentoraz bude Helen potrebovať viac než len odvahu.

Kto sa bojí, nech nejde do lesa je opäť perfektne premyslený a vystavaný krimitriler, ktorý si naozaj vychutnáte. Zápletka dotiahnutá do detailov, vynikajúco vystihnutá atmosféra a obľúbené postavy.
Nielen Helen Graceová, ale aj Charlie, jej priateľka a podporovateľka. Vrátime sa aj k ich kolegyni seržantke Sandersonovej, ktorá v predchádzajúcej časti umrela Helen v náručí. A Helen si to dáva za vinu...

Vypočujte si úryvok z knihy. Scénku hrajú Lucia Vráblicová a Zuzana Jurigová Kapráliková:

M.J.Arlidge je anglický spisovateľ. Jeho kariéru ovplyvnilo pätnásť rokov práce v televízii, kde sa podieľal na tvorbe obľúbených seriálov ako Torn, The Little House, Undeniable a Silent Witness. Skúsenosti z televíznej brandže stoja za jeho knižnými bestsellermi s hlavnou postavou vyšetrovateľky Helen Graceovej.
Doteraz vyšlo v slovenčine vo vydavateľstve Ikar týchto 7 kníh:
Jeden musí z kola von. Na koho to slovo padne. Pekne spinkaj, bábika. Nelej olej na oheň. Keď čert nespí. Hra na mačku a myš. Ľúbi ma, neľúbi ma.

Začítajte sa do novinky Kto sa bojí, nech nejde do lesa:

Predieral sa cez kríky a bosými nohami zaberal v popadanom lístí. Doškriabaný od tŕňov slepo pokračoval vpred. Netušil, kde je, len si uvedomoval, že nesmie zastať.
Bol iba v trenírkach a tričku, hoci najradšej by si vyzliekol aj tie, lebo sa v kuse zachytával a zdržiaval. Ako keby sa aj les sprisahal proti nemu a odmietal ho pustiť. Poháňal ho strach, pozbieral teda zvyšky síl a predral sa z hustého porastu na čistinku. Na okamih sa mu zdalo, že zazrel cestu, a rozbehol sa, no vtom zacítil strašnú bolesť v chodidle a musel zastať.
Niečo v ňom mal zapichnuté. Vydesene sa obzrel do tmy a skontroloval si chodidlo. S hrôzou zbadal niekoľkocentimetrovú triesku. Rana sa zdurila a silno krvácala. Bolo mu do plaču, ale nejako sa ovládol. Predovšetkým musel zostať potichu.
Zaťal zuby a prstami nahmatal koniec triesky. V duchu napočítal do troch a z celej sily potiahol. Najprv takmer zamdlel od bolesti, ale vzápätí sa mu uľavilo, hoci nie nadlho. Čo ak nedokáže bežať? A čo ak ani chodiť? Bolesť sa stupňovala, musel to aspoň skúsiť.
Schoval sa za hustý krík a pozorne sledoval kraj lesa. Niekde tam bol, lenže kde? Tom utekal približne desať minút a celý čas ho mal za chrbtom. Občas začul prasknutie vetvičky a šuchot lístia, dokonca akoby ho zazrel – vysokú, tmavú šmuhu –, no väčšinou iba cítil jeho hrozivú, nenávistnú prítomnosť.
Naľavo sa čosi pohlo a Tom sa prudko otočil. Neškodný lesný hlodavec. Zahľadel sa do temnej masy pred sebou a prižmúril oči. Nevidel ho, panovalo tam ticho.
Kiežby to bol iba zlý sen, z ktorého sa s bolehlavom zobudí vedľa Melanie. Sny však nebývajú také živé. Čo sa vlastne stalo? Prečo musí utekať? Večer si príjemne opitý ľahol k milovanej žene a prebudil sa polonahý v lese. Ktosi mu prikázal bežať, ak mu je život milý.
Zhlboka sa nadýchol. Ak chce prežiť, musí zapojiť mozog a nepanikáriť. Poobzeral sa po únikovej trase, či ho nezazrie. Vzadu bola lesná cesta, neďaleko napravo sa začínal lesný chodníček.
Kadiaľ pokračovať? Odkiaľ to má vedieť, keď netuší, kde je? Nevidel tábor ani iné obydlie, nič, čo by naznačovalo ľudskú prítomnosť. Čo ak už nie je v New Foreste?
Vydesene pozeral z jednej cesty na druhú. Ochromila ho nerozhodnosť, nesprávna voľba ho mohla stáť život. Netušil, kto mu ide po krku, kadiaľ by mal ísť, ani aké hrôzy ho čakajú.
Isté bolo jedine to, že smrť mu dýcha na chrbát.

Milan Buno, knižný publicista