Psychiater radí: Pomôcť psychike môže v kritickom období odstup od informácií a pohyb

Psychiater radí: Pomôcť psychike môže v kritickom období odstup od informácií a pohyb Ilustr. reprofoto RTVS

Univerzálny recept pre to, ako sa psychicky pripraviť na ďalšie týždne obmedzenia kvôli korone, neexistuje. Pomáha však pohyb a držať si od prívalu informácií kritický odstup. Prvými príznakmi psychických ťažkostí bývajú napríklad poruchy spánku a sústredenia.

 

ČTK to povedal psychiater Pavel Mohr z Národného ústavu duševného zdravia (núdzi).

Mohr poznamenal, že na jar sa ľudia s nádejou upínali na uvoľnenie opatrení. Terajšia neistota z budúcnosti, nekonzistentná komunikácia úradov a zhoršenie epidémie však vedie k rastu frustrácie, únavy zo zmien a nižšej ochoty rešpektovať nariadenia. Podľa psychiatra je teraz dôležité si uvedomiť, že niektoré veci človek sám zmeniť alebo ovplyvniť nemôže, na iných však môže zapracovať.

"Pod kontrolou možno mať veci, ktoré chránia mňa a mojich blízkych, môžem tiež ovplyvniť množstvo a kvalitu informácií, ktoré nechám na seba pôsobiť. Nie je preto od veci naordinovať si 'informačnú diétu', obmedziť čas, ktorý správam človek venuje, vybrať si zdroj informácií, udržať si kritický odstup," odporučil. Pomáha tiež čas strávený s blízkymi aj chvíle pre seba a obmedzenie pitia alkoholu. Ako jeden z najúčinnejších spôsobov pre zachovanie duševnej rovnováhy uviedol pohyb a šport.

K varovným príznakom možných psychických problémov patrí zhoršenie spánku a sústredenie, napätie, "strata radosti" aj bolesti, únava a zažívacie ťažkosti bez fyziologických príčin. "Dôležité je, že ide o zmenu oproti bežnej norme. Kritická hranica, kedy by človek mal vyhľadať odborníka, je narušenie normálneho fungovania v rodine, v práci, vo vzťahoch, významný pocit subjektívny nepohody," opísal Mohr. Zásadná je pozornosť blízkych, sám človek totiž niekedy nerozpozná vážnosť svojho stavu.

Pripomenul, že podľa jarnej štúdie NÚDZ na viac ako 3000 dospelých v Česku stúpol výskyt duševných porúch oproti roku 2017 z 20 na 30 percent. Počet ľudí s depresiou a samovražednými myšlienkami vzrástol trikrát, s úzkostnými poruchami na dvojnásobok. Preukázané ťažkosti pritom významne súviseli s obavami o zdravie či živobytie kvôli pandémii. "Aktuálne je pripravené opakovanie štúdie na november a december," dodal.