Ilustr. foto Omediach.com
Európsky parlament vyjadril v stredu hlboké znepokojenie nad stavom slobody médií v Európskej únii a odsúdil násilie, prenasledovanie a nátlak, ktorým čelia novinári v členských štátoch EÚ.
Parlament v schválenom uznesení poukázal na „pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií“. Poslancov znepokojuje predovšetkým stav verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch EÚ, kde sa stali „príkladom provládnej propagandy“.
Uznesenie zdôrazňuje, že kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie sú práve sloboda, pluralita a nezávislosť médií, ako aj bezpečnosť novinárov, ktoré majú zásadný význam aj z hľadiska demokratického fungovania Európskej únie. Schválený text upozorňuje, že „sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila“, pričom pandémia ochorenia COVID-19 tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbila.
Lepšia ochrana novinárov, najmä žien
Uznesenie konštatuje, že „v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov“. Zavraždenie Daphne Caruany Galizie a Jána Kuciaka a jeho snúbenice je tragickou ukážkou toho, akému nebezpečenstvu čelia v súčasnosti investigatívni novinári, dodáva prijatý text.
Parlament v tejto súvislosti vyzval verejne činné osoby, aby sa zdržali očierňovania novinárov, a pripomenul členským štátom ich zákonnú povinnosť vyšetriť všetky útoky. Poslanci tiež vyzvali na poskytnutie dodatočnej ochrany ženám novinárkam, ktoré považujú za obzvlášť zraniteľné.
Ohrozenie plurality nadmernou koncentráciou vlastníctva médií
Ak sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách príliš malého počtu ľudí, ohrozuje to pluralitu, čo následne sťažuje boj proti šíreniu dezinformácií, konštatuje uznesenie. Parlament preto žiada krajiny EÚ, aby prijali opatrenia na zamedzenie nadmernej koncentrácii vlastníctva médií a na zaručenie transparentnosti.
Poslanci zároveň kritizujú vlády členských štátov za nadmerné zasahovanie do verejnej reklamy. Zdôrazňujú tiež, že finančné prostriedky EÚ sa nemajú vynakladať na podporu štátom kontrolovaných médií a médií šíriacich politickú propagandu.
Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do svojej výročnej správy o situácii v oblasti právneho štátu v jednotlivých krajinách EÚ začlenila aj posúdenie transparentnosti vlastníctva médií, ako aj miery vplyvu súkromného sektora a vlády na médiá. Poslanci zdôraznili, že snahy o obmedzenie slobody a plurality médií by sa mali považovať za závažné a systematické zneužívanie moci, ktoré je v rozpore so základnými hodnotami Únie.
Nenávistné prejavy a dezinformácie na internete
Poslanci požadujú silnejší právny rámec na prevenciu a boj proti množiacim sa nenávistným prejavom na internete. Vyzývajú tiež na intenzívnejšiu spoluprácu online platforiem a orgánov činných v trestnom konaní.
Dobrovoľné opatrenia platforiem zamerané proti dezinformáciám, nezákonnému obsahu a zahraničnému zasahovaniu sú potrebné, ale stále nedostatočné, uvádza sa v uznesení. Online platformy sa však „nesmú stať súkromnými orgánmi vykonávajúcimi cenzúru“ a odstraňovanie nezákonného obsahu z ich strany musí podliehať istým zárukám, dodáva schválený text.
Parlament tiež vyslovil obavy v súvislosti so zahraničným zasahovaním do demokratických procesov v EÚ, ktorého cieľom je polarizácia a likvidácia plurality. Poslanci varujú aj pred možnými škodlivými dôsledkami manipulácie s informáciami týkajúcimi sa pandémie COVID-19.
„Dnes sme svedkami toho, že demokracia ustupuje a moc sa získava lžami. Bez nezávislých médií neexistuje sloboda, bez plurality médií neexistuje demokracia. Médiá by mali slúžiť pravde, nie klamstvám. Mali by slúžiť voličom, nie tým, ktorí sú pri moci, a moc by mali kontrolovať. Médiá by mali chrániť demokraciu, no médiá ju môžu aj zničiť. Práve preto musia byť nezávislé,“ uviedla spravodajkyňa Magdalena Adamowicz (EPP, PL).
